PRAHA - Súčasné ruské spravodajské služby nadväzujú na hlavnú sovietsku tajnú službu KGB predovšetkým svojou protizápadnou orientáciou a metódami náboru agentov založenými na peniazoch a vydieraní. V rozhovore pre ČTK to povedal profesor z Univerzity v San Franciscu a autor knihy KGB Liberati Filip Kovačević, ktorý je expertom na spravodajské služby.
Podľa neho sa metódy ruských tajných služieb v posledných desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími a ruské prenikanie do západných inštitúcií predstavuje vážny problém.
Za hlavnú kontinuitu medzi niekdajšou KGB a dnešnými službami FSB a SVR označil Kovačević protizápadné zameranie. Poukázal pritom na fakt, že súčasní predstavitelia Ruska boli predtým cvičení v KGB, kde si túto mentalitu mohli prisvojiť. A teraz majú možnosť svoje konšpiračné teórie premietať do celého sveta.
Podľa Kovačevića sa nezmenili ani náborové metódy. "Už počas studenej vojny bol dôraz kladený na peniaze a vydieranie ako obľúbené nástroje získavania spolupracovníkov. To isté vidíme aj dnes," povedal. Príťažlivosť ideológie je podľa neho dnes takmer nulová. "Dnes nikto nešpehuje pre Rusko, ak za to nie je platený alebo k tomu nie je donútený," dodal.
Riskantnejšie a smrteľnejšie
Významnou zmenou oproti sovietskemu obdobiu je podľa Kovačeviča postavenie samotných bezpečnostných zložiek. "V Sovietskom zväze mala KGB svojho pána: komunistickú stranu. Dnes bývalí dôstojníci KGB riadia Rusko sami," uviedol. Poukázal tak zrejme napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý bol agentom KGB a neskôr viedol FSB.
Absencia nadriadenej autority viedla k nekontrolovanému uplatňovaniu moci spravodajských služieb vo vnútri krajiny, myslí si Kovačević. "Dnešné Rusko je autoritárnejšie ako Sovietsky zväz v 70. a 80. rokoch. Mnohí odborníci sa zhodujú: Rusko nie je štát so spravodajskou službou, ale spravodajská služba so štátom," povedal.
Metódy ruských spravodajských služieb sa podľa Kovačevića v posledných dvoch desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími. "V podmienkach vojny dnes v podstate neexistujú žiadne pravidlá. Všetko je dovolené od sabotáže až po atentáty," uviedol. Podľa neho sa "tajný svet" stal chaotickým a veľmi nebezpečným. "Môj kvalifikovaný odhad je, že to, čo vidíme verejne, predstavuje iba špičku ľadovca," opisuje. Zároveň varoval pred ruským prenikaním do západných inštitúcií, politických strán či mimovládnych organizácií. "Zdroje a personálne kapacity kontrarozviednych služieb na Západe treba navýšiť," myslí si
Putin verí už len svojim špiónom
Dôležitou súčasťou ruskej stratégie zostávajú podľa Kovačevića tiež vplyvové operácie v zahraničí. Takzvané aktívne opatrenia boli podľa neho kľúčovou súčasťou pôsobenia KGB proti Západu už v sovietskych časoch. "Je chybou spájať volebné 'ovplyvňovanie' s nejakou konkrétnou ideológiou. Ide o vytváranie zmätku a neistoty, nie o to, aby zvíťazil jeden konkrétny kandidát nad druhým," uviedol.
Na otázku, či na Západe pretrvávajú mylné predstavy o ruských tajných službách, Kovačevič odpovedal, že problém nespočíva v nedostatku vedomostí. Západné služby aj odborná verejnosť podľa neho ruské služby dobre poznajú. "Otázka teda nespočíva v kvalite dostupných znalostí a porozumenia, ale v politickej vôli s tým niečo robiť," uviedol. Zdôraznil tiež potrebu zachovať nezávislosť spravodajských a kontrarozviednych služieb od politických vplyvov.
Do budúcnosti očakáva, že ruské spravodajské a bezpečnostné služby budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu vo fungovaní štátu. "Putin dôveruje svojim špiónom viac ako diplomatom, teda tým, ktorí sami nie sú špiónmi," uviedol. Domnieva sa tiež, že prípadný Putinov nástupca vzíde z rovnakého prostredia.
