BRATISLAVA - Režisér Lukáš Zednikovič ponúkol divákom novú komédiu Kavej 2. Na premiére prehovoril nielen o zákulisí nakrúcania filmovej novinky, no zaspomínal si aj na svojho otca, legendárneho herca Mariána Zednikoviča.
Na slávnostnej premiére filmu Kavej 2 vládla výborná nálada, no pre režiséra je príprava takéhoto projektu vždy veľkou výzvou. Aj keď na pľaci panovala tiež skvelá atmosféra, práca si vyžaduje stopercentné sústredenie. „My sme partia, ktorá sa má rada a vieme vytvoriť na pľaci dobrú atmosféru. Samozrejme, chceme sa smiať aj na pľaci, ale býva to niekedy zradné, lebo je to naozaj náročná práca pre každú jednu zložku. Musíme sa veľmi sústrediť, aby v príbehu nebola žiadna chyba. Dôležité je, aby sa zabávali diváci,“ vysvetľuje. Sám sa však pri sledovaní filmu dokáže nielen zabaviť, ale aj podľahnúť emóciám. „To je myslím najväčšia pridaná hodnota tohto filmu, že nie je len smiešny, ale aj hlboko ľudský.“
Emócie ho však nepochybne prepadnú aj pri spomienke na milovaného otca, herca Mariána Zednikoviča. Čoskoro to bude už dvadsať rokov, čo opustil tento svet, no spomienky v rodine sú živé stále. „Spomienky nevybledli a furt ho máme v sebe. To, čo sme s ním zažili, v nás ostáva,“ povedal syn slávneho herca. A zasmial by sa na Kavej 2 aj jeho otec? „Beda keby nie!“ usmieva sa a jedným dychom dodáva, že keby otec ešte žil, iste by bol skvelým parťákom aj do filmu. „Určite by sme spolu točili, o tom nepochybujem. Určite by to bolo niečo, v čom exceloval – taká tragikomická poloha, ktorú mali diváci veľmi radi. Na jednej strane bol veľmi vtipný, ale mal v sebe vlastnosť, že ľudí dojímal.“
Ako však prezradil, aj témou na rozhovory by dnes bolo viac než dosť. „Musel by som mu prerozprávať posledných dvadsať rokov a myslím si, že by kukal, lebo sa toho stalo veľmi veľa. Zaujímal by ma jeho názor na tento svet, možno by sme našli nejaké paralely, ktoré by ma prekvapili,“ dodáva charizmatický režisér.
Dnes si známy režisér okolo seba vybudoval skvelý tím, tandem tvorí aj s bratom Lukášom, ktorý sa stal jeho hlavným kameramanom, tam však spolupráca s najbližšími nekončí. „Svojho brata mám ako dvorného kameramana a filmy vyrábame spoločne,“ neskrýva nadšenie Zednikovič. Ako to však vyzerá, keď sa s bratom pohádajú? Sú za tým pracovné nezhody alebo skôr súkromie?
