ANKARA - Turecká polícia dnes za použitia slzotvorného plynu a gumových projektilov vnikla do ústredia hlavného opozičného zoskupenia - Ľudovej republikánskej strany (CHP). V budove sa totiž podľa agentúry DPA zabarikádoval Özgür Özel, doterajší predseda strany, ktorého vo štvrtok turecký súd zbavil funkcie.
Polícia pri akcii prerazila barikádu a slzotvorný plyn a gumové projektily smerovala proti skupine straníckych podporovateľov, ktorá sa zišla pred centrálou. Časť ľudí v centrále hádzala predmety na vchod, keď sa do neho dostávala polícia, uviedla agentúra Reuters. Zatiaľ však nie sú správy o zranených.
Na akcii sa podieľali stovky ťažkoodencov
Dostať von ľudí, ktorí sa uchýlili do straníckeho ústredia, dnes nariadil guvernér Ankary. Na akcii sa podieľali stovky ťažkoodencov, uviedla agentúra AFP. Agentúra AP to označuje za násilný koniec niekoľkohodinovej konfrontácie.
Päťdesiatjedenročný Özel na sieti X počas zásahu zverejnil správu, že jeho strana čelí útoku, a neskôr, keď budovu opustil, podľa Reuters sľúbil, že CHP odteraz bude v uliciach a na námestiach "pochodovať k moci". Potom sa s priaznivcami vydal na cestu k tureckému parlamentu, kde vystúpil s prejavom pred niekoľkými tisíckami ľudí.
Odvolací súd v Ankare vo štvrtok Özela zbavil funkcie, keď zrušil výsledky vnútrostraníckych volieb hlavnej tureckej opozičnej strany z roku 2023. Poukázal pritom na údajné nezrovnalosti, čím zvrátil vlaňajšie rozhodnutie súdu nižšej inštancie, podľa ktorého zjazd žiadne pochybnosti či nezrovnalosti nesprevádzali. Súd, ktorého verdikt AFP označila za ďalší zo zásahov režimu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana proti politickým rivalom, zároveň úradujúcim predsedom CHP určil Kemala Kiliçdarogla. Ten už stranu v minulosti viedol. Veľká väčšina straníkov sa podľa AP ale postavila za Özela, ktorý verdikt označil za puč proti ľudu a vyjadril nádej, že najvyšší súd rozhodnutie zruší, a "zachráni tak Turecko pred katastrofou".
Prokuratúra začala množstvo vyšetrovaní starostov a úradníkov
Kiliçdaroglu, ktorý bol predsedom strany v rokoch 2010 až 2023, naopak vyzval na zachovanie pokoja. Tento sedemdesiatsedemročný politik uviedol, že by sa budúci stranícky zjazd mal uskutočniť v "príhodnej" dobe, zatiaľ čo Özel požaduje, aby sa uskutočnil čo najskôr. Kiliçdaroglu vo vedení CHP skončil, keď v prezidentských voľbách nedokázal poraziť Erdogana. Naopak jeho nástupca Özel, ktorý po rozhodnutí súdu k centrále CHP zvolal priaznivcov, hneď v roku 2024 doviedol stranu k víťazstvu v komunálnych voľbách nad Erdoganovou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Prokuratúra odvtedy v obciach a mestách vedených CHP začala množstvo vyšetrovaní starostov a úradníkov, ktorých viní z korupcie. Opozícia to označuje za politicky motivované trestné stíhanie. Najvýraznejším prípadom je kauza Ekrema Imamoglua, ktorý bol od roku 2019 do vlaňajška starostom Istanbulu. Vlani v marci zatkli so stovkou ďalších ľudí kvôli obvineniu z korupcie. Stalo sa tak krátko predtým, ako ho CHP nominovala ako svojho kandidáta do prezidentských volieb. Imamogluovo zatknutie vyvolalo v Turecku najväčšie protivládne protesty za viac ako desať rokov.
