BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (20. 5.) spolu so zástupcami Európskej komisie (EK) v Štrasburgu debatovali o novej stratégii Európskej únie (EÚ) na boj proti chudobe, ktorá zahŕňa plány na ukončenie chudoby v Únii do roku 2050. Spravodajcav súvislosti so stratégiou oslovil slovenských europoslancov z viacerých politických strán, ktorí ju hodnotia nejednoznačne.
Komisia 6. mája predložila stratégiu, s ktorou chce bojovať proti bezdomovectvu, posilniť záruku EÚ pre deti a riešiť chudobu pracujúcich. Europarlament vo februári tohto roku vyzval na ambicióznu stratégiu boja proti chudobe, ktorá uznáva chudobu ako porušenie ľudskej dôstojnosti, stanovuje cieľ odstrániť chudobu do roku 2035 a vyzýva na silnejšiu koordináciu EÚ v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Chudoba nie je abstraktný pojem
Ľubica Karvašová (PS) tvrdí, že chudoba nie je abstraktný pojem, ale každodenná realita mnohých rodín aj na Slovensku, ktoré zápasia s cenami energií, potravín či bývania. „Nemôžeme sa zmieriť s tým, že státisíce ľudí žijú na okraji spoločnosti. Stratégia je dôležitý nástroj, ale boj s chudobou a sociálna politika sú v rukách slovenskej vlády, a tá zlú ekonomickú a sociálnu situáciu svojimi krokmi nerieši, ale naopak dlhodobo ju zhoršuje,“ upozornila.
Podľa nej je dôležité, aby Slovensko vedelo efektívne využívať európske zdroje na rozvoj najmenej rozvinutých regiónov alebo na investície do dostupného bývania. „Žiadna stratégia EÚ nevyrieši rokmi nakopené problémy a ani nevymaže chudobu zo dňa na deň. Môže však slúžiť ako silný motor zmien,“ dodala. Branislav Ondruš (Hlas-SD) návrh EK opísal ako „najslabšiu stratégiu, akú kedy z dielne eurokomisie videl“, lebo v plnej nahote ukazuje, aké sú jej skutočné priority - pomáhať firmám, nakupovať zbrane, ale pracujúcim ponúkať len prázdne reči a falošné „riešenia“ bez obsahu.
„Táto stratégia je figovým listom cudne zakrývajúcim reálne ignorovanie chudoby v EÚ zo strany eurokomisie Ursuly von der Leyenovej. Považujem za perverzné, že stratégia na boj proti chudobe neobsahuje ani jediné euro vyčlenené na tento účel, zatiaľ čo program na nákup zbraní EK financuje zvyšovaním zadlženia európskych daňových poplatníkov. Mám pocit, akoby tento dokument písala umelá inteligencia, lebo verím, že aj v eurokomisii sú príčetní ľudia, ktorí by takúto hanbu nikdy nedali dokopy,“ skonštatoval.
Úplná likvidácia chudoby do roku
Podľa neho cieľ úplne zlikvidovať chudobu do roku 2050 nie je prejavom vízie, ale „prejavom bezcharakterného alibizmu von der Leyenovej, ktorá je tak veľmi mimo reality, že sa v stredu pred plénom EP dokonca pochválila prijatím tejto stratégie“. Martin Hojsík (PS) si myslí, že pri potieraní chudoby kľúčové budú nasledujúce kroky. Či sa to dostatočne pretaví v návrhu viacročného rozpočtu a zostane v ňom aj po jeho prijatí. „Rovnako dôležité bude, či ju členské štáty vrátane Slovenska vôbec použijú. A tu vidím pri vláde Roberta Fica problém, pretože pri nej chudoba rodín rastie a európske peniaze končia v haciendách a pochybných projektoch spriaznených ľudí,“ odkázal.
Miriam Lexmann (KDH) verí, že stratégia EK prináša odpovede na uznesenie o potrebe boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré EP prijal vo februári. „Zároveň však tým, že stratégia je nezáväzná, bude potrebné sledovať konkrétne nadväzujúce kroky. V súčasnosti považujem za najdôležitejšie efektívne pomôcť rodinám pri zvládaní vysokých cien energií a životných nákladov, ale aj pri riešení čoraz nedostupenejšieho bývania,“ uviedla. Ocenila, že stratégia EK kladie dôraz na najviac ohrozené skupiny a potrebu investícií do kvalitných služieb, pracovných miest a celkovo dôstojnosti života a tvrdí, že súčasne so stratégiou musí EÚ aktívnejšie pristúpiť aj k podpore konkurencieschopnosti a výkonu európskej ekonomiky.
Súhlasia s novými vlastnými zdrojmi pre rozpočet EÚ
V stredu (20. 5.) poslanci Európskeho parlamentu (EP) a predstavitelia Európskej komisie (EK) diskutovali v Štrasburgu o alternatívnych možnostiach financovania dlhodobého rozpočtu EÚ, a to aj z online hazardných hier. TASR sa na hľadanie vlastných zdrojov pre eurorozpočet pýtala slovenských europoslancov z viacerých politických strán a frakcií. EP už v apríli podporil plán eurokomisie zaviesť nové zdroje financovania s cieľom znížiť závislosť rozpočtu EÚ od príspevkov členských štátov. Poslanci zdôraznili, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) by sa mal opierať aj o nové zdroje príjmov, ktoré by generovali približne 60 miliárd eur ročne.
Lucia Yar (PS) z rozpočtového výboru EP upozornila, že EÚ dnes čelí veľkým výzvam - od obrany a umelej inteligencie až po konkurencieschopnosť a geopolitickú nestabilitu. „Ak ich chceme zvládnuť, nový rozpočet EÚ to musí reflektovať. Máme viac priorít, ale peňazí nepribudlo. Preto je najvyšší čas otvorene a realisticky hovoriť o tom, odkiaľ tieto peniaze prídu,“ uviedla. Okrem návrhov EK sú podľa nej na stole aj ďalšie možnosti - od poplatkov pre veľké digitálne platformy či online hazard až po príjmy z kryptoaktív. Na finálnom mixe vlastných zdrojov sa musia dohodnúť členské štáty.
„My v Európskom parlamente požadujeme, aby v záujme rozpočtovej stability vlastné zdroje pokryli približne 60 miliárd eur ročne, teda asi pätinu zdrojov,“ vysvetlila a pripomenula, že EÚ financuje priority pre 450 miliónov ľudí v 27 krajinách, no jej ročný rozpočet je v skutočnosti pomerne malý - porovnateľný s rozpočtom Poľska alebo tretinou rozpočtu Nemecka. Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) podporuje hľadanie nových zdrojov pre rozpočet EÚ, napríklad v podobe výberu poplatkov alebo daní za online hazardné hry. „Hazardné hry okrem spôsobovania závislosti totiž slúžia aj ako zlatá baňa. Tak ako sú zisky štátnej lotérie financiami pre podporu športu a umenia, aj online hazard môže byť zdrojom podpory pre sociálnu politiku a boj s dôsledkami závislostí,“ odkázala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) takisto podporuje vlastné zdroje pre rozpočet tak na európskej, ako aj na slovenskej národnej úrovni. „Mali by ich predstavovať spravodlivé dane z bohatstva, kapitálu či vysokých príjmov. Nesúhlasím však, aby tieto zdroje slúžili na financovanie pretekov v zbrojení a štátnu pomoc korporáciám bez jasných sociálnych podmienok. Musíme zastaviť dotovanie firiem, ak sa tieto dotácie transformujú do ich ziskov a nie do spravodlivých miezd zamestnancov a férových pracovných podmienok pre všetkých pracujúcich a v prospech ich rodín,“ upozornil.
Dodal, že ak online hazard nedokážeme efektívne a spravodlivo zdaňovať na národnej úrovni, tak to treba robiť aspoň na európskej, lebo inak astronomicky bohatnú iba nadnárodné korporácie, často z krajín mimo EÚ, ktoré od nás vyvážajú stovky miliárd eur.„Je neprípustné, aby sa výpadky príjmov kompenzovali prenášaním záťaže na pracujúcich ľudí a ich rodiny. Moja nedávna analýza ukázala, že slovenským domácnostiam dramaticky rastú výdavky na základné životné náklady, miera úspor nám v roku 2025 klesla na historické minimum 6,1 percenta a tretina Slovákov už dnes žije od výplaty k výplate. Európske príjmy preto musíme hľadať u nadnárodných korporácií, digitálnych gigantov a v hazarde, nie v peňaženkách našich občanov,“ odkázal.
Považuje za správne tieto peniaze udržať v Európe, ale musia sa využiť na sociálne investície - do rozvoja neziskového nájomného bývania, do integrácie zdravotne a inak znevýhodnených občanov alebo do prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých ľudí vrátane tých zo sociálne slabého prostredia.
