HAVANA - Americké tajné služby upozorňujú na znepokojujúci vývoj len niekoľko desiatok kilometrov od pobrežia USA. Podľa ich informácií Kuba získala stovky bojových dronov a v krízovom scenári zvažuje ich nasadenie proti americkým cieľom.
Napätie medzi Washingtonom a Havanou sa opäť zvyšuje. Americké spravodajské služby tvrdia, že kubánsky režim v posledných rokoch výrazne posilnil svoje bezpilotné kapacity a disponuje stovkami útočných dronov pochádzajúcich z Ruska a Iránu.
Podľa informácií, ktoré zverejnil portál Axios, sa v kubánskych mocenských kruhoch objavili úvahy o ich možnom použití v prípade, že by sa vzťahy so Spojenými štátmi dostali do otvorenej konfrontácie.
V hľadáčiku má byť Guantánamo aj Florida
Americké zdroje tvrdia, že Havana vlastní viac než 300 vojenských bezpilotných lietadiel rozmiestnených na viacerých strategických miestach ostrova.
Z odpočúvaní a spravodajských analýz údajne vyplýva, že kubánski predstavitelia diskutovali o scenároch útokov na americkú námornú základňu v Guantáname, vojenské plavidlá Spojených štátov a dokonca aj na Key West na Floride.
Vysokopostavený americký predstaviteľ pre Axios uviedol, že Kuba sa počas posledných týždňov snažila získať z Ruska ďalšie drony a vojenskú techniku.
Moskva a Havana prehlbujú spoluprácu
Podľa amerických informácií sa vzťahy medzi Kubou a Ruskom neobmedzujú len na dodávky techniky. Axios uvádza, že od začiatku vojny na Ukrajine odišli na ruskú stranu bojovať tisíce Kubáncov.
Americké spravodajské služby zároveň tvrdia, že kubánska rozviedka sa pokúšala získať od Iránu skúsenosti a poznatky týkajúce sa obrany proti prípadným americkým útokom.
Obavy Washingtonu zvyšuje aj prítomnosť zahraničných spravodajských kapacít na ostrove. Podľa USA prevádzkujú Rusko aj Čína na Kube pokročilé zariadenia určené na zachytávanie a analýzu elektronickej komunikácie.
Pentagon hovorí o rastúcej hrozbe
Americký minister obrany Pete Hegseth minulý týždeň vyhlásil, že dlhodobá prítomnosť nepriateľských mocností tak blízko amerického územia predstavuje vážny problém.
„Dlhodobo nás znepokojuje, že zahraničný protivník využíva takéto miesto tak blízko nášho pobrežia. Je to veľmi problematické,“ povedal.
Podobne sa vyjadril aj nemenovaný americký predstaviteľ citovaný portálom Axios.
„Keď si uvedomíme, že takéto technológie sa nachádzajú len kúsok od našich hraníc a môžu sa k nim dostať rôzni nepriateľskí aktéri – od teroristických skupín cez drogové kartely až po Iráncov a Rusov –, je to znepokojujúce. Ide o rastúcu hrozbu,“ uviedol.
Podľa neho Spojené štáty už nehodlajú tolerovať situáciu, v ktorej Kuba slúži ako základňa pre aktivity štátov nepriateľských voči USA.
CIA mala odovzdať Havane varovanie
Americkí predstavitelia tvrdia, že podobné posolstvo odovzdal kubánskym predstaviteľom aj šéf CIA Robert Ratcliffe počas svojho nedávneho rokovania na ostrove.
Washington chce podľa zdrojov jasne signalizovať, že západná hemisféra nesmie byť priestorom pre aktivity mocností, ktoré sú v konflikte so Spojenými štátmi.
Zatiaľ nejde o bezprostrednú hrozbu
Napriek ostrým vyjadreniam americká administratíva zdôrazňuje, že v súčasnosti nevidí známky príprav na okamžitý útok.
Americkí predstavitelia pripúšťajú, že Havana zrejme vytvára iba krízové scenáre pre prípad prudkého zhoršenia vzťahov s Washingtonom.
„Kubánskych stíhačiek sa nikto neobáva. Nie je ani isté, koľko z nich je vôbec schopných letu,“ poznamenal jeden z vysokopostavených amerických zdrojov.
Zároveň však upozornil, že samotná existencia podobných plánov by mohla poslúžiť ako argument pre tvrdšiu reakciu Spojených štátov.
Trump pritvrdzuje voči režimu
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v posledných mesiacoch výrazne zvýšila tlak na komunistický režim v Havane. Súčasťou tejto politiky sú nové ekonomické opatrenia vrátane obmedzení týkajúcich sa energetického sektora.
Americké vedenie sa netají tým, že jeho cieľom je oslabiť súčasný režim a podporiť politické zmeny na ostrove.
Ďalšie napätie môže vyvolať aj pripravované oznámenie amerického ministerstva spravodlivosti. To má zverejniť obžalobu bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra v súvislosti so zostrelením dvoch lietadiel humanitárnej organizácie Brothers to the Rescue v roku 1996.
Washington môže zároveň predstaviť ďalší balík sankcií.
Kuba odmieta obvinenia
Kubánska vláda tvrdenia o dronoch úplne nepoprela, zdôraznila však, že obranné kapacity krajiny sú legitímne a v súlade s medzinárodným právom.
„Tak ako každá iná krajina, aj Kuba má právo brániť sa pred vonkajšou agresiou. Ide o sebaobranu, ktorú chráni Charta OSN aj medzinárodné právo,“ uviedla Havana.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel následne odmietol, že by jeho krajina predstavovala pre Spojené štáty akékoľvek nebezpečenstvo.
„Kuba nepredstavuje hrozbu a nemá žiadne agresívne plány ani úmysly voči žiadnej krajine,“ vyhlásil podľa CBS. Dodal, že obvinenia zo strany Washingtonu sú neopodstatnené a práve americké vyhrážky považuje za porušenie medzinárodných pravidiel.
Najväčším rizikom nemusí byť armáda
Bývalý americký minister obrany a niekdajší riaditeľ CIA Robert Gates vidí problém Kuby úplne inde než vo vojenských kapacitách.
Podľa neho predstavuje väčšie nebezpečenstvo možný vnútorný kolaps ostrova než jeho armáda.
„Úprimne povedané, najväčšou hrozbou je podľa mňa kolaps krajiny,“ uviedol.
Takýto scenár by mohol vyvolať rozsiahlu migračnú vlnu smerujúcu zo socialistického ostrova do Spojených štátov, čo by podľa neho vytvorilo nový problém pre Washington.
