ŠTARSBURG - Európsky parlament otvoril citlivú debatu o tom, čo má byť v celej Európskej únii považované za znásilnenie. Väčšina europoslancov podporila výzvu, podľa ktorej by sexuálny styk bez jasného súhlasu druhej osoby mal automaticky spadať pod trestný čin znásilnenia.
Europoslanci chcú jednotné pravidlá
V Štrasburgu sa za prijatie rezolúcie vyslovilo 447 poslancov Európskeho parlamentu, proti bolo 160 a ďalších 43 sa zdržalo hlasovania.
Dokument síce nie je právne záväzný, no europarlament v ňom vyzval členské štáty, aby zosúladili svoje zákony s medzinárodnými štandardmi. Týka sa to najmä krajín, kde je znásilnenie stále definované predovšetkým použitím násilia alebo nátlaku.
Európsky parlament presadzuje model, podľa ktorého musí existovať jasný a aktívny súhlas so sexuálnym stykom. Samotné mlčanie, pasivita alebo absencia výslovného odmietnutia by podľa poslancov nemali automaticky znamenať súhlas.
Rozdiel medzi „Nie znamená nie“ a „Len áno znamená áno“
V súčasnosti platia v krajinách Európskej únie rozdielne pravidlá.
Napríklad v Nemecku funguje od reformy trestného práva z roku 2016 princíp „Nie znamená nie“. Znamená to, že sexuálny kontakt je trestný v prípade, ak druhá osoba jasne prejaví nesúhlas — slovami, gestom alebo iným viditeľným spôsobom.
Niektoré štáty však zašli ešte ďalej. Švédsko, Španielsko či Francúzsko už zaviedli systém označovaný ako „Len áno znamená áno“.
Podľa neho nestačí, že druhá osoba nepovie „nie“. Rozhodujúce je, či existoval jednoznačný a aktívny súhlas so sexuálnou aktivitou.
Prvý pokus stroskotal
Debata o jednotnej európskej definícii znásilnenia nie je nová. Už približne pred dvoma rokmi sa Európska únia pokúšala presadiť spoločné pravidlá, no návrh narazil na odpor viacerých štátov vrátane Nemecko a Francúzsko, píše n-tv.de.
Tieto krajiny argumentovali tým, že definovanie trestných činov patrí do kompetencií jednotlivých štátov a Európska únia na to nemá dostatočné právomoci. Podľa ich názoru by taká legislatíva mohla byť neskôr napadnuteľná na súde.
Väčšina poslancov Európskeho parlamentu však s týmto výkladom nesúhlasí a teraz žiada obnovenie rokovaní.
Parlament chce aj silnejšiu ochranu obetí
Rezolúcia sa nevenuje iba samotnej definícii znásilnenia. Europoslanci zároveň tlačia aj na zlepšenie pomoci obetiam sexuálneho násilia.
Členské štáty vyzvali, aby zabezpečili lepší prístup k právnej pomoci, psychologickej podpore a odbornému poradenstvu. Podľa parlamentu by zároveň mali byť špeciálne školení aj policajti, zdravotníci či ďalší pracovníci, ktorí s obeťami prichádzajú do kontaktu.
Stanovisko Európskeho parlamentu teraz dostane Európska komisia. Tá musí do troch mesiacov reagovať, nie je však povinná pripraviť konkrétny legislatívny návrh.
