GAZA - V piatok uplynulo šesť mesiacov od začiatku prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Agentúra AP konštatuje, že ide o míľnik, ktorý do značnej miery zostal zatienený ešte krehkejším prímerím v Iráne.
Prímerie v Gaze po rokoch vojny
V palestínskom Pásme Gazy 10. októbra 2025 vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré prerušilo viac než dva roky trvajúcu vojnu. Tá vypukla po útoku militantov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo vyše 1100 ľudí, väčšinou civilistov. Ďalších vyše 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov útočiace komandá zavliekli do Pásma Gazy.
Izrael následne spustil rozsiahlu leteckú i pozemnú operáciu v Pásme Gazy, ktorá si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadala viac ako 72.000 mŕtvych a ďalších 172.000 ľudí utrpelo zranenia. Palestínske územie je zdevastované a pokryté viac než 60 miliónmi ton trosiek a podľa organizácie Greenpeace bolo do februára 2026 vysídlených približne 1,4 milióna z 2,1 milióna obyvateľov tejto palestínskej enklávy.
OSN varuje pred hladomorom v Gaze
Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) podporovaná Organizáciou Spojených národov v auguste 2025 oficiálne vyhlásila stav hladomoru v meste Gaza. Izrael obvinila zo „systematickej obštrukcie“ dodávok humanitárnej pomoci na vojnou zničené palestínske územie, ktoré v minulom roku blokoval 11. týždňov. Koniec hladomoru vyhlásila IPC minulý rok v decembri.
Útoky v Pásme Gazy pokračujú aj napriek tomuto prímeriu a podľa správ stanice al-Džazíra zahynulo od jeho začiatku pri izraelských útokoch najmenej 738 ľudí a zranenia utrpelo viac než 2000 ďalších. Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú z porušovania prímeria.
Budúcnosť Gazy zostáva neistá
AP konštatuje, že väčšina práce súvisiacej s dohodou o prímerí nie je hotová. Ide napríklad o odzbrojenie Hamasu, ukončenie jeho vlády, nasadenie medzinárodných stabilizačných síl a začiatok rekonštrukcie územie. Obyvatelia Pásma Gazy sú podľa americkej tlačovej agentúry v neistote a na ich územie sa dostáva len obmedzená pomoc. Päť medzinárodných humanitárnych organizácií vo štvrtok uviedlo, že od začiatku vojny v Iráne sa podmienky v súvislosti s humanitárnou pomocou na palestínskom území zhoršili.
Americký prezident Donald Trump v januári na okraj stretnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose svojím podpisom Charty založil Radu mieru. Tá mala byť pôvodne malým zoskupením štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy, no časom sa vyvinula do oveľa ambicióznejšieho projektu. Od jej založenia sa konalo len jedno zasadnutie, a to vo februári. Deväť dní po tomto ustanovujúcom zasadnutí USA a Izrael zaútočili na Irán.
Rada mieru podľa AP naďalej čaká na reakciu Hamasu na návrh o odzbrojení, čo je zrejme najzložitejší krok. Hamas vo svojej zakladajúcej listine vyzýva na ozbrojený odpor voči Izraelu. Americký predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity povedal, že Hamas nedostal presný termín na odpoveď na spomínaný návrh, no dodal, že „trpezlivosť nie je neobmedzená“.
Bývalý bulharský minister obrany a osobitný vyslanec OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov, ktorého USA vymenovali ako vysokopostaveného predstaviteľa pre Gazu, minulý mesiac na Bezpečnostnej rade OSN vyhlásil, že svet by nemal odvrátiť pozornosť od Pásma Gazy, keď vypukla nová vojna. V Pásme Gaze sú dve možnosti, a to „obnovenie vojny, alebo nový začiatok; status quo, alebo lepšia budúcnosť“.
