MOSKVA - Vojna na Ukrajine vstúpila do piateho roka a podľa estónskej rozviedky sa situácia pre Moskvu vyvíja čoraz nepriaznivejšie. Kremeľ čelí rastúcim stratám, ekonomickým problémom aj otázkam, ako dlho ešte dokáže pokračovať v súčasnom tempe bojov.
Pôvodné plány Moskvy na rýchle ovládnutie Ukrajiny sa dávno rozplynuli. Konflikt, ktorý mal podľa očakávaní ruského vedenia trvať len niekoľko dní, sa zmenil na vyčerpávajúcu vojnu, ktorá si vyžaduje obrovské množstvo ľudí, techniky aj peňazí.
Podľa šéfa estónskej zahraničnej rozviedky Kaupa Rosina sa v najvyšších kruhoch ruskej moci čoraz častejšie objavuje realistickejší pohľad na vývoj na fronte. V rozhovore pre CNN uviedol, že z prostredia Kremľa už nepočuť sebavedomé vyhlásenia o úplnom víťazstve.
„Už nepočujem reči o totálnom víťazstve. Ľudia v Kremli si uvedomujú, že situácia na ukrajinskom bojisku sa nevyvíja príliš dobre,“ povedal Rosin pre CNN.
Front si vyberá vysokú daň
Jedným z najväčších problémov Ruska sa stávajú straty na bojisku. Analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie naznačujú, že počas uplynulých dvoch rokov ruské jednotky postupovali len veľmi pomaly – v priemere približne 70 metrov denne. Takýto minimálny územný zisk pritom sprevádzali mimoriadne vysoké straty.
Situácia sa podľa dostupných údajov v roku 2026 ešte zhoršila. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý týždeň uviedol, že ruská armáda prichádza každý mesiac približne o 20-tisíc vojakov, ktorí v bojoch zahynú.
Súčasne sa prakticky zastavil aj výraznejší postup ruských síl na fronte, čo zvyšuje tlak na vedenie krajiny.
Mobilizácia by mohla priniesť nové riziká
Otázkou zostáva, či by Moskva dokázala získať ďalšie stovky tisíc vojakov pre pokračovanie vojny. Rosin upozorňuje, že hoci by rozsiahla mobilizácia predstavovala pre Ukrajinu vážny problém, pre samotné Rusko by mohla znamenať politické riziko.
Pripomenul, že čiastočná mobilizácia vyhlásená na jeseň 2022 vyvolala v Rusku výraznú nespokojnosť a odpor časti obyvateľstva. Odvtedy sa Kremeľ vo väčšej miere spolieha na nábor dobrovoľníkov a získavanie bojovníkov zo zahraničia.
Ukrajina mení pravidlá hry
Vývoj na bojisku sa mení aj v technologickej oblasti. Ukrajinské sily dnes dokážu zasahovať ciele hlboko v ruskom tyle a čoraz väčšiu úlohu zohrávajú nové generácie bezpilotných prostriedkov.
Ukrajinský minister obrany Mychajlo Fjodorov uviedol, že úspešnosť stíhacích dronov pri ničení ruských dronov typu Šáhid výrazne vzrástla.
„Podiel ruských dronov Šáhid zostrelených stíhacími dronmi sa za posledné štyri mesiace zdvojnásobil,“ odkázal.
Práve takéto technológie podľa Kyjeva pomáhajú obmedzovať následky ruských útokov na ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru.
Ekonomika vysiela varovné signály
Tlak nepociťuje len armáda. Rastúce náklady vojny sa odrážajú aj na stave ruskej ekonomiky.
Kremeľ minulý týždeň upravil odhad hospodárskeho rastu na rok 2026 smerom nadol. Kým pôvodne počítal s rastom na úrovni 1,3 percenta, aktuálna prognóza hovorí už len o 0,4 percenta.
Podľa Rosina sa pod nepriaznivý vývoj podpisujú aj ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru. Škody v ruskom energetickom sektore podľa neho dosahujú miliardy dolárov. Významný vplyv majú zároveň sankcie, ktoré po začiatku invázie prijali Spojené štáty a členské krajiny Európskej únie.
Čas podľa rozviedky nehrá v prospech Moskvy
Estónska rozviedka sa domnieva, že kombinácia vojenských strát, ekonomických problémov a rastúcich nákladov môže postupne meniť vyjednávaciu pozíciu Ruska.
Ak budú súčasné trendy pokračovať, Moskva podľa Rosina nemusí vstupovať do prípadných rokovaní z takej silnej pozície, akú si predstavovala ešte pred niekoľkými rokmi.
„Pri súčasnom trende Vladimir Putin už možno nebude schopný vyjednávať zo silnej pozície. Čas Rusku nepraje,“ uzavrel Rosin.
