MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin požiadal tamojších oligarchov, aby prispeli do rozpočtu krajiny v rámci snahy stabilizovať štátne financie v čase pokračujúcej invázie na Ukrajinu. Vo štvrtok večer to s odvolaním sa na nemenované zdroje napísal ruský nezávislý spravodajský portál Bell. Informuje o tom agentúra Reuters a denník The Financial Times (FT).
Portál uviedol, že Putin sa vo štvrtok stretol s ruskými biznismenmi za zatvorenými dverami. Podobné tvrdenia zverejnil vo štvrtok aj denník The Financial Times, ktorý sa odvolal na tri zdroje oboznámené so záležitosťou. Putin počas schôdzky diskutoval o financovaní a pokračovaní vojny na Ukrajine, ktorá koncom februára vstúpila do svojho piateho roku, napísal portál Bell. Rusko bude podľa Putina pokračovať v boji, kým neobsadí zostávajúce časti východoukrajinského regiónu Donbas a nezíska ich pod svoju kontrolu, uvádza sa v správe.
Miliardár Sulejman Kerimov podľa zdrojov FT na stretnutí s Putinom prisľúbil, že daruje 100 miliárd rubľov (1,06 miliardy eur), pričom k príspevku sa údajne zaviazal aj magnát Oleg Deripaska. Reuters pripomína, že tieto správy nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť, ani získať reakcie spomínaných osôb.
Klesajúce príjmy z energií
Zatiaľ čo vojna na Ukrajine pokračuje, Rusko čelí dvojitej rane v podobe klesajúcich rozpočtových príjmov z predaja energetických nosičov a spomalenia hospodárstva, ktoré ovplyvňuje daňové príjmy z iných odvetví. Zdroje začiatkom tohto mesiaca agentúre Reuters uviedli, že ruská vláda pripravuje možné 10-percentné zníženie všetkých „necitlivých“ výdavkov v tohtoročnom rozpočte, konečné rozhodnutie však bude závisieť od udržateľnosti rastu cien ropy spôsobeného vojnou v Iráne.
Moskva totiž dosiahla krátkodobé zvýšenie príjmov z ropy až do výšky 150 miliónov dolárov denne po tom, ako USA a Izrael pred takmer mesiacom začali vojnu proti Teheránu, píšu Financial Times. Putinov osobný kontakt s ruskými oligarchami takmer vylučuje možnosť, že by túto jeho žiadosť odmietli, konštatuje denník, podľa ktorého sa podnikateľská elita krajiny zjednotila okolo prezidenta napriek pochybnostiam ohľadom vojny a jej vplyvu na ekonomiku krajiny.
