WASHINGTON - Americký vyslanec John Coale odhalil netradičné zákulisie rokovaní s bieloruským lídrom Alexander Lukašenko – od vulgarizmov, ktorými si ho získal, až po prípitky vodkou. Tvrdí, že aj vďaka tomu sa podarilo dosiahnuť prepúšťanie politických väzňov výmenou za zmiernenie sankcií.
Zákulisie diplomatických rokovaní býva zväčša zahalené opatrnými formuláciami a uhladeným jazykom. To však rozhodne neplatí pre osobitného vyslanca amerického prezidenta Donald Trump pre Bielorusko, John Coale, ktorý bez okolkov opísal svoje stretnutie s bieloruským lídrom Alexander Lukašenko. Na vystúpení v McCain Institute sa podelil o detaily, ktoré pôsobia skôr ako scéna z filmu než ako klasická diplomacia.
Coale otvorene priznal, že si Lukašenka získal netradičným spôsobom – vulgarizmami, píšu Novinky.cz. Počas prvého stretnutia v Minsku sa totiž bieloruský prezident po približne polhodine rozhovoru začal sťažovať na Európanov. „Takže, a toto je trochu hrubé – ospravedlňujem sa za slovník – povedal som mu: ‚Áno, je to banda sr*čov!‘,“ opísal Coale.
Podľa jeho slov práve tento moment zlomil ľady. „Od tej chvíle som ho mal. On miluje nadávky, takže mu ich jednoducho vrátite,“ dodal. Americký vyslanec zároveň vysvetlil, že sa snažil prispôsobiť Lukašenkovmu štýlu komunikácie, aby dosiahol hlavný cieľ, ktorým bolo prepustenie politických väzňov.
Rokovania pri vodke
Samotné rokovania trvali hodiny. Po päťhodinovom rozhovore nasledoval dvojhodinový obed – s vodkou. „Vstal a pripil na prezidenta Trumpa. Ľudia z ministerstva zahraničia mi hovoria: ‚Musíte si pripiť.‘ Tak som vstal a pripil si,“ opísal Coale atmosféru. Séria prípitkov sa však rýchlo začala kopiť.
„Nechcel som sa opiť, tak som vymyslel trik – keď sa na mňa nikto nepozeral, vylial som to na zem,“ priznal s úsmevom. „Dal som si asi dva panáky, čo bolo viac než dosť,“ dodal. Nie všetci však mali takú disciplínu. „Niektorí chlapi z ministerstva vypili všetkých osem prípitkov a boli úplne na mol,“ dodal.
Kde vlastne je Bielorusko?
Coale bez prikrášlenia priznal aj svoju nepripravenosť pred prvou cestou. „Zavolali mi, že idem do Bieloruska. Spýtal som sa: ‚Kde je Bielorusko?‘ Potom mi povedali, že ide o prepustenie amerických väzňov,“ spomína. Keď sa dozvedel, že odlieta už nasledujúci deň, reagoval stručne:
„A sakra!“
Podľa Coalea zohral dôležitú úlohu aj telefonát medzi Trumpom a Lukašenkom pred stretnutím s ruským prezidentom Vladimir Putin. „Skvele sa porozprávali, stali sa z nich najlepší kamaráti. A to je naozaj veľmi užitočné, že teraz majú vzťah,“ uviedol. Zároveň naznačil, že niektoré americké vojenské kroky vo svete – napríklad vo Venezuele či Iráne – mohli Lukašenka výrazne zneistiť.
Rokovania medzi Washingtonom a Minskom priniesli konkrétne výsledky. Bielorusko postupne prepustilo stovky politických väzňov výmenou za zmiernenie sankcií. Len minulý týždeň Lukašenko nariadil prepustenie 250 väzňov na základe dohody so Spojenými štátmi. Podľa Coalea Washington na oplátku zruší sankcie voči dvom bieloruským štátnym bankám, ministerstvu financií a vyradí hlavných producentov potaše zo sankčného zoznamu. Napriek tomu však v krajine zostávajú za mrežami ďalšie stovky politických väzňov.
