MILÁNO - Patrí k najtvrdším zimným športom, kde rozhodujú kilometre v nohách, pevné nervy a presná muška. Biatlon však nepriťahuje len adrenalínom a bojom o sekundy – pozornosť fanúšikov púta aj charizmou a pôvabom pretekárok, ktoré v talianskej Anterselve útočia na olympijské medaily.
Maria Zdravkova
Do svetového biatlonu sa neprebojovala náhodou – svoje miesto si musela doslova vybojovať. V Bulharsku patrí k najvýraznejším tváram tohto športu, čo potvrdilo aj to, že na olympiáde v Pekingu niesla národnú vlajku pri slávnostnom otvorení. Medailová žatva z nej síce ešte nerobí hviezdu, no doma si ju vážia pre disciplínu, vytrvalosť a nezlomný charakter. A mimo trate? Tam sa z tichej bojovníčky dokáže vykľuť poriadna divoška.
Annija Sabule
Pre Lotyšsko je jednou z opôr reprezentácie, hoci krajina nemá v biatlone také zázemie ako severské veľmoci. Práve preto má každý jej stabilný výkon väčšiu váhu než len čísla v výsledkovej listine. Sabule napreduje krok za krokom, bez prudkých výkyvov, a postupne sa vyprofilovala na spoľahlivý pilier národného tímu.
Aita Gasparin
Vyrastala v biatlonovej rodine, čo jej dalo obrovskú výhodu, ale aj tlak navyše. Staršie sestry Selina a Elisa patrili medzi známe pretekárky, Aita sa od nich veľa naučila, no roky čelila neustálemu porovnávaniu. Zvládla to bez zaváhania – dnes je poslednou aktívnou členkou rodinného klanu a dôkazom, že sa dokázala presadiť po vlastnej línii.
Paulína Bátovská Fialková
Patrí k ikonám slovenského biatlonu a rešpekt si vyjazdila najmä výkonmi na olympiáde v Pjongčangu. Na tratiach vtedy pretekala aj po boku sestry Ivony, s ktorou sa roky spoločne pripravovala. Kariéru už raz uzavrela z najkrajšieho dôvodu – stala sa mamou –, no pauza netrvala dlho. V roku 2024 sa vrátila späť, aby mohla znova bojovať o olympijský sen.
Kamila Žuk
V Poľsku ju dlho vnímali ako budúcnosť biatlonu a juniorský úspech tomu len podčiarkol očakávania. S veľkými nádejami však prišiel aj tlak, s ktorým sa vyrovnávala len postupne. Prechod medzi seniorky ukázal, aké náročné je udržať sa medzi elitou, no Kamila sa dokázala vrátiť späť do hry. Tituly majsterky sveta aj Európy už má, na vysnívanú olympijskú medailu si však zatiaľ musí počkať.
Dorothea Wierer
Ikona talianskeho biatlonu sa vo veku 35 rokov lúči s kariérou na domácej olympiáde. Individuálny štart jej zlatý sen nepriniesol, skončila piata, no otvorene prehovorila o tom, že jej výkon ovplyvnila menštruácia. Rozlúčku jej aspoň čiastočne osladilo striebro zo zmiešanej štafety.
Anamarija Lampič
K biatlonu sa odhodlala v bode, keď väčšina športovcov už kariéru stabilizuje. Anamarija Lampič prešla z bežeckého lyžovania až v 26 rokoch, hoci ako bežkyňa mala na konte medaily zo svetových šampionátov. V novom športe začínala takmer od nuly, najmä na strelnici. Jej rýchlosť na trati patrí k najväčším zbraniam, no prvé sezóny ukázali, že bez presnej streľby na najvyššej úrovni to nestačí.
Jekaterina Avvakumovova
Je jedným z najpozoruhodnejších príbehov svetového biatlonu. Rodáčka z Ruska v roku 2017 prijala juhokórejské občianstvo a okamžite sa zapísala do histórie – na olympiáde v Pjongčangu obsadila šestnáste miesto a na Ázijských hrách získala zlato. V Miláne a Cortine sa jej dnes už nedarí, no ako 35-ročná veteránka štartuje bez bremena veľkých očakávaní.
Olena Horodna
Rodáčka z Ľvova patrí k nastupujúcej generácii ukrajinského biatlonu. Už v juniorskom veku zbierala štafetové medaily a plynulo prešla medzi seniorky, kde sa dokáže držať na popredných priečkach. Jej najväčšou devízou je rýchly a sebavedomý vstup medzi elitu, v tíme pod neustálym drobnohľadom si tak postupne vybudovala silné postavenie.
Hannah Auchentaller
Vyrástla v Južnom Tirolsku, kde má biatlon hlboké korene, a už v juniorskom veku sa presadila v štafetách. Tímové preteky jej sedia – potvrdila to aj účasťou v zlatej štafete na majstrovstvách sveta 2023, kde si vyskúšala tlak veľkej akcie. Nevyčnieva, no v kolektíve patrí medzi spoľahlivé opory.
