ZÁHREB - Námestník amerického ministra zahraničných vecí Christopher Landau potvrdil, že líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik nemá podporu Washingtonu pre akcie zamerané na podkopanie stability Bosny a Hercegoviny (BaH) alebo Daytonskej mierovej dohody, ktorou sa v roku 1995 skončila občianska vojna v tejto krajine. V piatok to oznámilo bosnianske predsedníctvo, informuje správa agentúry HINA.
Landau to potvrdil počas schôdzky s predsedom bosnianskeho predsedníctva Željkom Komšičom vo Washingtone, čím podľa agentúry ujasnil postoj administratívy USA voči Dodikovi a jeho obnovenej separatistickej rétoriky, ktorou spochybňuje ďalšiu existenciu BaH. Podľa vyhlásenia Komšičovej kancelárie Landau „jasne zdôraznil silnú nespokojnosť s tým, čo robí Milorad Dodik“ a podčiarkol, že „rozhodne nemá podporu nikoho v americkej administratíve“. Jeho konanie podkopáva politickú stabilitu, budúce plány a hospodárske projekty, o ktoré USA prejavili silný záujem a ochotu spolupracovať, uvádza sa vo vyhlásení.
Komšić je prvým predstaviteľom Bosny a Hercegovny
Komšić je prvým predstaviteľom Bosny a Hercegovny, ktorý navštívil USA po tom, čo tam začiatkom tohto mesiaca cestovali Dodik a jeho blízka spolupracovníčka a Željka Cvijanovičová, aktuálne bosnianskosrbská členka predsedníctva BaH. Počas svojej viacdňovej návštevy sa neformálne stretli s niekoľkými členmi Kongresu a Cvijanovičová sa stretla aj s Landauom.
Po návrate z Washingtonu Dodik vyhlásil, že má teraz plnú podporu administratívy Donalda Trumpa, ktorá v októbri 2025 zrušila sankcie voči nemu. Odvtedy sa Dodik naďalej vyhráža odtrhnutím Republiky srbskej (RS), srbskej entity v rámci Bosny a Hercegoviny, a tvrdí, že Daytonská mierová dohoda, ktorá vymedzuje dnešné usporiadanie krajiny, bola zrušená. Na Dodika boli uvalené sankcie USA od roku 2017, pripomína HINA. Sankcie boli uvoľnené až po tom, čo parlament RS zrušil predtým prijaté zákony, ktoré sa v skutočnosti snažili pripraviť cestu pre oddelenie bosnianskosrbskej entity od štátu.
