DAVOS - Americký prezident Donald Trump vo štvrtok na okraji Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose prekvapil verejnosť a oficiálne založil Radu mieru (Board of Peace). Jeho nový spolok však od začiatku spustil mimoriadny závan kontroverzie hlavne pre jeho personálne obsadenie a podmienky najsilnejšieho muža planéty. Chce byť totiž doživotným predsedom.
Nový medzinárodný orgán, ktorým chce Trump "dohliadať" na trvalý mier nielen v Pásme Gazy, ale postupne aj v iných konfliktoch. Dokument podpísalo okolo 20 svetových lídrov a celkovo bolo pozvaných približne 60 krajín z celého sveta. Trump deklaruje, že rada by mohla v budúcnosti zhruba suplovať určité funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).
Trump si od začiatku diktuje podmienky, vstupné je astronomické
Pozvanie do spolku je len osobnou záležitosťou Trumpa. Krajiny sa do rady dostanú len na jeho pozvanie a majú termín trojročného členstva, ktoré však možno získať trvalo.
Podmienky sú však prísne - daná krajina musí prispieť sumou 1 miliardy dolárov na činnosť rady v prvom roku.
Do rady sa už pridalo aj Maďarsko, ktoré na summite v Davose zastupoval maďarský premiér Viktor Orbán. S Trumpom si viackrát potriasal rukou.
Terajší členovia a prvé odmietnutia
Medzi štáty, ktoré pozvanie akceptovali, patria napríklad už spomínané Maďarsko, Argentína, Azerbajdžan, Albánsko, Arménsko, Egypt, Indonézia, Izrael, Jordánsko, Kazachstan, Kuvajt, Mongolsko, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Turecko, Uzbekistan, Vietnam, Pakistan, Maroko, Kosovo či Bielorusko.
Niektoré západoeurópske krajiny však členstvo v Trumpovom spolku odmietli, a to Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Nórsko, Španielsko a Slovinsko. Z tých, ktoré dostali pozvánku, ale nesúhlasili alebo zatiaľ neodpovedali sú napríklad Čína, Nemecko, Taliansko alebo Ukrajina. "Dnes je svet bohatší a bezpečnejší ako pred rokom," povedal pri tejto príležitosti Trump.
Do rady boli prizvané tiež krajiny ako: Austrália, Rakúsko, Bahrajn, Brazília, Bulgarsko, Kambodža, Čína, Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Grécko, India, Írsko, Japonsko, Holandsko, Nový Zéland, Omán, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Singapur, Južná Kórea, Španielsko, Švajčiarsko, Thajsko, Ukrajina, Vatikán, Európska únia.
Trump už aj nadiktoval prvú úlohu spolku, a tým je sledovať plnenie mierového návrhu na strednom východe. Trump plán predložil a na základe neho bolo vyhlásené vlani na jeseň v Pásme Gazy prímerie. "Hamas musí zložiť zbrane, inak to bude jeho koniec," vyhlásil šéf Bieleho domu.
Otvorený je aj Putin a ponúka svoje aktíva
Na dialóg a možný vstup do rady je pripravené dokonca aj Rusko. Vladimir Putin ako prezident dokonca vyhlásil, že sú ochotní poskytnúť jednu miliardu dolárov na podporu palestínskeho ľudu z ruských aktív zmrazených v Spojených štátoch. Na rokovaní so šéfom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom v Moskve to vo štvrtok podľa agentúry TASS povedal samotný Putin.
Ako je na tom Slovensko a Česko?
Čo je však šokujúce je fakt, že pozvánku dostali napríklad aj naši západní susedia z Českej republiky. Zatiaľ neodpovedali.
V kontexte toho, že Slovensko sa doslova len pred pár dňami osobne cez premiéra Roberta Fica, ministra zahraničných vecí Juraja Blanára a šéfku hospodárskeho výboru Denisu Sakovú zaviazalo, že s USA podporí výstavbu ďalšieho jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach za astronomických 15 miliárd dolárov, je pomerne prekvapivé, že Trump neposlal pozvánku aj našej krajine.
Slovensko napriek tomu doposiaľ nebolo oficiálne Trumpom prizvané do Rady mieru, a jeho budúca účasť je tak otázna. Toto vyvolalo na Slovensku diskusiu o tom, či ide o diplomatické prehliadnutie alebo o vedomé rozhodnutie nevstupovať do kontroverzného projektu, kde by krajina spolupracovala aj s výrazne nevyrovnanými partnermi.
Naopak Česká republika podľa posledných správ dostala pozvánku a ministerstvo zahraničia pripravuje oficiálne stanovisko vlády k tejto ponuke. Kritici už skôr upozorňovali, že požadované vstupné je pre štandardný rozpočet európskych krajín prakticky nereálne a že niektoré vlády podobne hodnotia návrh ako problematický pre medzinárodný poriadok založený na OSN.
Zabuchnuté dvere Kanade a tí, ktorí povedali "nie"
Trump sa však zrejme po poslednom prejave kanadského premiéra Marka Carneyho, ktorý apeloval aj na európskych lídrov v kontexte Trumpovho konania pri Grónsku urazil a začal konať. "Prosím, nech tento list slúži ako potvrdenie, že Rada mieru stiahne svoje pozvanie týkajúce sa vstupu Kanady," napísal Trump na svojej platforme Truth Social.
Carney tento týždeň upútal medzinárodnú pozornosť výrokmi o „rozpade“ v globálnom poriadku vedenom USA. Jeho vláda tiež vyhlásila, že by sa jej neoplatilo pripojiť sa k Trumpovmu samozvanému orgánu na ukončenie globálnych konfliktov.
Carney v utorok vystúpil na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose a vo svojom prejave vyhlásil, že systém globálneho riadenia pod vedením USA prechádza „rozpadom“. Trumpa pritom konkrétne nemenoval.
Podľa názoru kanadského premiéra mocnosti strednej veľkosti, akou je aj Kanada, ktoré prosperovali v ére „americkej hegemónie“, si musia uvedomiť, že nastala nová realita a že „poslušnosť“ ich neochráni pred agresivitou veľmocí. Kanada podľa Carneyho tiež dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek americkými clami kvôli Trumpovmu cieľu prevziať Grónsko, ktoré je autonómnym územím patriacim Dánsku.
Trumpa s nápadom vstupu do Rady mieru odmietli Franúczi, Nemci, Taliani, Nóri, Španieli, Slovinci, Švédi a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v piatok povedal, že jeho krajina sa nepridá k novozaloženej Rade mieru. "Vážime si toto pozvanie, ale odmietame ho," povedal Sánchez po summite EÚ v Bruseli. "Robíme to predovšetkým a zásadne kvôli konzistentnosti," dodal španielsky premiér s tým, že toto rozhodnutie je v súlade „s multilaterálnym usporiadaním, systémom Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom.“
Kontroverznosť rady a čo s ňou bude, ak Trump z tohto sveta navždy odíde?
Projekt Rady mieru čelí kritikám, najmä v Európe, kde niektorí lídri považujú Trumpovo zoskupenie za paralelnú štruktúru k OSN, ktorá by mohla oslabiť tradičné multilaterálne inštitúcie. Vzhľadom na potenciál ovplyvňovať globálne konflikty a zároveň centralizovať moc do rúk Trumpa. Rada mieru tak zostáva novým a sledovaným aktérom na globálnej politickej scéne a dá sa očakávať, že jej fungovanie, konkrétne zloženie a finančné záväzky, budú predmetom intenzívnej diplomatickej debaty v nasledujúcich mesiacoch.
Trump je navyše už v pokročilom veku a okolo jeho osoby sa skloňujú viaceré zdravotné ťažkosti, takže sa nedá predpokladať, čo bude s radou po jeho prípadnej smrti, keďže chce byť jej doživotným predsedom.
