BRATISLAVA - Novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby odporuje článkom ústavy týkajúcich sa základných ľudských práv a slobôd, ako aj politických práv. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí pléna. ÚS zároveň rozhodol, že v rozpore s ústavou je aj ustanovenie zákona o nadáciách týkajúce sa sprístupňovania informácií.
Tento zákon uložil mimovládnym organizáciám (MVO), pokiaľ ich príjmy prekročili stanovenú prahovú hodnotu, povinnosť vypracovať výkaz obsahujúci informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť MVO, ako aj výške ich príspevku. Zároveň stanovil povinnosť uložiť výkaz do verejnej časti registra účtovných závierok. Zákonom bol doplnený aj zákon o slobode informácií tak, že za povinné osoby sa považujú aj MVO, pokiaľ im boli poskytnuté verejné prostriedky.
Rozhodnutie Ústavného súdu
"Ústavný súd konštatoval, že zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do ich práva na súkromie. To nie je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov (transparentnosť a boj proti trestnej činnosti)," píše sa v rozhodnutí ÚS SR. Podľa neho tieto ciele možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami tak, ako tomu bolo v skoršej právnej úprave. "Okrem toho je napadnutá právna úprava s ohľadom na deklarovaný cieľ a neistú identifikovateľnosť prispievateľov vnútorne rozporuplná, a preto nevhodná," uváza ÚS SR s tým, že zákon má potenciál zasahovať aj do mena a osobnej cti fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb.
Hoci uloženie povinnosti viesť a zverejňovať výkazy sama osebe nie je podľa ÚS SR neprimeranou administratívnou záťažou, napadnutá právna úprava má odradzujúci účinok vo vzťahu k prispievateľom a ich ochote prispievať na fungovanie občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom. "To môže mať za následok ohrozenie ich fungovania," hovorí ÚS SR.
"Pokiaľ ide o zaradenie MVO medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, zákon bez dostatočného dôvodu prenáša povinnosti typické pre verejnoprávne subjekty na MVO, ktoré takýto charakter nemajú," uvádza ÚS SR s tým, že dôsledkom je neprimeraná administratívna záťaž, ktorá môže viesť aj k šikanóznemu konaniu iných subjektov a následne aj k vážnemu zásahu do samotnej podstaty činností, pre ktoré boli MVO založené. "S ohľadom na to ústavný súd vyslovil aj rozpor § 39 zákona o nadáciách s ústavou," dodáva.
Národnou radou deklarované ciele zákona možno podľa ÚS SR dosiahnuť množstvom už existujúcich nástrojov rôznych odvetví práva. "Osobitne možno poukázať na zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov," konštatuje na záver a dodáva, že vo zvyšnej časti ústavný súd návrhom navrhovateľov nevyhovel.
K rozhodnutiu ÚS pripája sudca Miloš Maďar odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia, a sudca Ivan Fiačan pripája odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia.
Podľa ombudsmana porušoval zákon princíp slobody a umožňoval špicľovanie
Novela zákona o neziskových organizáciách mala účinnosť od júna tohto roka. Pre organizácie napríklad zavádzala povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Novelu napadla na ÚS skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR, ako aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský.
archívne video
Dobrovodský preto rozhodnutie súdu víta. "Týmto krokom bol zastavený pokus o neprimerané štátne zásahy, ktoré podkopávali princíp slobody, znemožňovali participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzali neprijateľné „špicľovanie“ donorov aj dobrovoľníkov," skonštatoval Dobrovodský. "Slobodná občianska spoločnosť a bezpečné prostredie pre oznamovateľov korupcie sú piliere, ktoré dnes Ústavný súd SR posilnil," vyhlásil ombudsman.
