PEKING - Zábery zo satelitov ukazujú augustovú operáciu, pri ktorej Čína využila civilné lode na nácvik veľkého vylodenia v provincii Guangdong. Analytici varujú pred zrýchlenými prípravami na útok na Taiwan.
Civilné lode ako útočná flotila. Zábery zachytili rozsiahly manéver
Satelitné snímky zachytené v lete odhalili operáciu, ktorá vyvolala vážne otázky o čínskych plánoch voči Taiwanu. Podľa denníka The Sun Peking v auguste nasadil dvanásť civilných plavidiel, ktoré na pobreží provincie Guangdong vykonali rozsiahly výcvik vylodenia. Zábery ukazujú, ako lode za úsvitu privážajú vojakov a techniku priamo na piesočné pláže.
Cvičenie je podľa expertov najjasnejším signálom, že prezident Si Ťin-pching kalibruje svoj invázny plán – a že civilná flotila bude predstavovať kľúčový prvok možného útoku.
Ako by vyzeralo vylodenie na Taiwane? Satelity ukázali detaily
Podľa zverejnených informácií boli do operácie zapojené:
- šesť veľkých ro-ro trajektov, ktoré viezli vojakov a obrnené vozidlá,
- šesť nákladných lodí s otvorenou palubou, ktoré dopĺňali zbrane a ďalšie jednotky,
- viacero podporných plavidiel, identifikovaných ako mobilné dočasné móla,
- obojživelné vojenské vozidlá pod velením Ľudovej oslobodzovacej armády.
Jedna z lodí – 90-metrové plavidlo Huayizhixing – vyložila približne dvadsať vozidiel pomocou provizórnej rampy priamo na pláž. Flotila sa k pobrežiu priblížila ešte za tmy, aby po rozvidnení začala s kompletným nácvikom vylodenia.
Peking má logistický problém. Civilné lode sú jeho riešením
Čínske vojenské námorníctvo totiž nemá dostatočné kapacity na presun veľkej útočnej armády. Odhady hovoria, že dokáže prepraviť len okolo 20 000 vojakov, hoci reálna invázia na Taiwan by si vyžadovala najmenej 300 000.
Preto armádne velenie dostalo právomoc v prípade potreby zabavovať obchodné lode a využívať ich ako improvizované výsadkové plavidlá. Takzvaná „tieňová flotila“ by v prípade útoku dopĺňala nedostatočné vojenské kapacity a umožnila masové vylodenie bez využívania prístavov.
Analytici: Si môže konať skôr, než svet čaká
Britský odborník na obranu Paul Beaver označil zábery za varovný signál: „Považujem to za veľmi nebezpečné znamenie, že Čína môže konať skôr, než sa očakáva,“ uviedol pre The Sun.
Podľa neho môže byť situácia komplikovaná aj tým, že americký prezident Donald Trump sústreďuje svoju pozornosť na ukončenie vojny na Ukrajine, čo pre Si Ťin-pchinga znamená priaznivý moment.
Beaver dodal, že americkí experti rátajú s tým, že do konca roku 2027 môže dôjsť k zásadnému kroku Pekingu – či už k blokáde, alebo k plnohodnotnej invázii.
Riziko veľkej vojny rastie. Taiwan má pripravené núdzové scenáre
Taiwan je od Číny vzdialený približne sto míľ a jeho obrana je úzko previazaná so Spojenými štátmi. Washington ostrov považuje za kľúčového partnera a v prípade útoku prisľúbil vojenskú pomoc.
Práve táto garancia je dôvodom, prečo analytici varujú pred eskaláciou veľmocí, ktorá by v extrémnom scenári mohla vyústiť až do globálneho konfliktu - tretej svetovej vojny.
Taiwanský minister obrany Wellington Koo reagoval slovami: „Pozorne sledujeme ich vojenské operácie a máme pripravené pohotovostné plány.“
Vláda v Taipeji už roky sleduje čínske manévre a počíta s tým, že Peking môže pristúpiť k tlaku – či už vojenskému, alebo hybridnému.
Prečo sa správa o cvičení objavila až teraz
Informácia o augustovom cvičení sa dostala na verejnosť až s odstupom niekoľkých mesiacov najmä preto, že analytici museli vyhodnotiť veľké množstvo satelitných snímok a dát o pohybe lodí, aby potvrdili, že nejde o rutinné manévre, ale o nácvik invázneho vylodenia.
Podľa správy Reuters bolo potrebné detailne preveriť trasovanie dvanástich civilných lodí, porovnať ich aktivity s vojenskými postupmi a analyzovať rolu takzvanej „tieňovej flotily“.
Až po tomto overovaní bolo možné vyhodnotiť celé cvičenie ako súčasť širších príprav na potenciálny útok na Taiwan, čo vysvetľuje, prečo sa o operácii začalo hovoriť až v uplynulých dňoch.
