BRUSEL - Analýza EUobservera a Novaja Gazeta Europe ukazuje, že medzi najaktívnejšími podporovateľmi ruskej línie v Európskom parlamente je až šesť Slovákov.
Slováci v popredí zoznamu, ktorý mapuje postoje k Rusku
Server EUobserver v spolupráci s ruskou redakciou Novaja Gazeta Europe zverejnil rozsiahlu analýzu hlasovaní europoslancov o štrnástich rezolúciách týkajúcich sa ruskej agresie na Ukrajine a troch dokumentoch súvisiacich s Bieloruskom. Na jej základe vznikol zoznam 21 poslancov, ktorí najčastejšie hlasovali v prospech pozícií vyhovujúcich Kremľu.
A práve Slovensko má v tomto rebríčku jedno z najvýraznejších zastúpení: šesť mien z dvadsiatich piatich slovenských europoslancov.
Milan Mazurek: Slovák na úplnom vrchole
Na zdieľanom prvom mieste skončil Milan Mazurek z hnutia Republika, ktorý patrí medzi najvlyvnejších politických influencerov na sociálnych sieťach na Slovensku. V hodnotení je zaradený spolu s troma poslancami nemeckej proruskej strany BSW.
Všetci štyria v analyzovaných hlasovaniach:
- 16-krát hlasovali proti návrhom odsudzujúcim ruskú agresiu,
- jedenkrát sa zdržali,
- ani raz nehlasovali za.
Podľa metodiky EUobservera práve táto kombinácia znamená najvyššiu mieru proruskej orientácie.
Ďalšie slovenské mená v prvej desiatke
Na ďalších priečkach sa objavujú ďalší dvaja slovenskí europoslanci:
Milan Uhrík (Republika / býv. ĽSNS)
Podľa hodnotenia skončil na spoločnom druhom mieste. Uhrík:
- 16-krát hlasoval proti,
- ani raz sa nezdržal,
- jedno hlasovanie úplne vynechal.
Zdieľa pozíciu s českým poslancom Ondřejom Dostálom a poľským politikom Grzegorzom Braunom.
Erik Kaliňák (SMER)
Kaliňák sa objavil v prvej štvorke. Z analýzy vyplýva, že:
- 15-krát hlasoval proti,
- dva razy sa hlasovania nezúčastnil.
V tejto úrovni rebríčka figuruje spolu s českou političkou Kateřinou Konečnou.
V zozname aj ďalší traja Slováci
Okrem nich sú v zozname EUobservera ešte:
Judita Laššáková (SMER) – 14 hlasovaní proti, jedno zdržanie, dve neúčasti.
Ľuboš Blaha (SMER) – 14 hlasovaní proti, tri neúčasti.
(šiesty Slovák z rebríčka podľa screenshotu je zahrnutý v celkovom počte 6, čo EUobserver uvádza pri národnom zložení).
Všetci slovenskí poslanci v rebríčku patria medzi tých, ktorí sa pri rozhodovaní o rezolúciách k Rusku a Bielorusku konzistentne stavajú proti ukrajinským návrhom alebo sa hlasovania nezúčastňujú.
Česi získali tri miesta, Nemci dominujú
Česká republika má v prvej dvanástke tiež silné zastúpenie:
Ondřej Dostál, Ivan David a Kateřina Konečná sa zaradili medzi najtvrdších odporcov proukrajinských rezolúcií.
EUobserver opisuje:
- Ivana Davida ako psychiatra a bývalého ministra zdravotníctva, ktorý prešiel k SPD a preslávil sa dezinformačnou aktivitou,
- Konečnú ako predstaviteľku malej komunistickej strany so stabilne proruskými postojmi,
- Dostála média nespresňujú.
Najväčšie zastúpenie má však Nemecko, ktoré má v rebríčku až osem europoslancov.
Ako vznikal rebríček?
Autori vychádzali z konkrétnych hlasovaní v Európskom parlamente. Išlo najmä o:
- odsudzovanie ruskej agresie,
- podporu Ukrajiny,
- postoj Európskej únie voči Bielorusku,
- hlasovania o možnosti používať západné zbrane na útoky na ruské územie.
Napríklad 28. novembra 2024 sa hlasovalo o posilnení podpory Ukrajiny v kontexte spolupráce Ruska so Severnou Kóreou. Mazurek, Dostál či David boli proti.
Podobne hlasovali aj 19. septembra 2024 pri otázke, či Ukrajina môže použiť západné zbrane proti cieľom v Rusku.
Slovensko v nepohodlnej pozornosti
Šesť slovenských mien v zozname dvadsiatich najproruskejších europoslancov znamená, že slovenská reprezentácia v EP patrí v tejto oblasti k najvýraznejším.
Analýza EUobservera tak otvára nepríjemnú otázku: či ide o presvedčenie jednotlivcov, alebo o dlhodobejší trend, ktorým by sa mala slovenská verejnosť zaoberať.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%