MOSKVA - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čelí narastajúcej kritike doma aj v zahraničí. Podľa informácií Politico a ďalších médií má jeho administratíva zneužívať mimoriadny stav na oslabenie politickej opozície a občianskej spoločnosti, čo vyvoláva znepokojenie v Bruseli.
Symbol nového trendu: pád šéfa Ukrenerga
Nespokojnosť verejnosti i expertov zosilnila po prípade Volodymyra Kudryckeho, bývalého riaditeľa štátnej energetickej spoločnosti Ukrenergo. Počas vrcholiacich ruských útokov dokázal udržať energetickú sieť v chode a bol opakovane oceňovaný domácimi aj zahraničnými odborníkmi. Napriek tomu bol minulý rok dotlačený k rezignácii a dnes čelí obvineniam zo sprenevery.
Mnohí, vrátane opozície a občianskych aktivistov, sú presvedčení, že ide o politicky motivované stíhanie. Ako upozorňuje Politico, prípad sa stal exemplárnym príkladom toho, ako má vláda využívať štátne inštitúcie na diskreditáciu nepohodlných ľudí.
„Využívanie súdov na odstraňovanie politických oponentov sa bude pravdepodobne ešte zhoršovať, keďže prezidentská kancelária sa pripravuje na možné voľby,“ varoval opozičný poslanec Mykola Knjažyckyj. Aj Daria Kaleniuková, riaditeľka protikorupčného centra, označila proces za „politickú šikanu“ a pripomenula, že neexistujú dôkazy, že by sa Kudryckyj obohatil. Brusel podľa nej sleduje dianie s obavami.
Sankcie proti Porošenkovi: osobný spor či nástroj moci?
Kauza Kudryckeho zapadá do širšieho vzorca, ktorý sa začal črtať už začiatkom roka. Vo februári Zelenskyj uvalil sankcie na svojho predchodcu Petra Porošenka – zmrazil mu majetok, obmedzil finančné operácie a sprísnil prístup k jeho aktívam. Prezident tvrdil, že tým bráni suverenitu krajiny, no Porošenko hovoril o „politickej odvete“ a „porušení ústavy“.
Odborník na Ukrajinu David Svoboda pre Aktuálně.cz uviedol, že medzi oboma politikmi hrá rolu aj osobná animozita. Porošenko podľa neho v Zelenského očiach nie je skutočnou hrozbou, no napriek tomu je často terčom útokov. „Skutočným rivalom Zelenského je [Valerij] Zalužnyj, ktorý je momentálne v Londýne,“ pripomenul Svoboda.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu viac než polovica Ukrajincov vníma sankcie ako snahu umlčať opozíciu. Carl Bildt, bývalý švédsky premiér a spolupredseda Európskej rady pre zahraničné vzťahy, zároveň varoval, že podobné kroky môžu poškodiť obraz Ukrajiny v Európe.
Letné razie na aktivistov
Kritika Zelenského pritvrdila aj počas júlových razií Štátneho úradu pre vyšetrovanie (SBI). Ozbrojení agenti vtedy vtrhli do domov známeho protikorupčného aktivistu Vitalija Šabunina a niekdajšieho ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova. Úrady to odôvodnili vyšetrovaním korupcie, no podľa nich nebol predložený žiadny súdny príkaz a zásah považujú za politicky motivovaný.
Šabunin pre Financial Times uviedol: „Zelenskyj tým odkazuje: ak si môžem prísť po mňa – verejne a za plného mediálneho záujmu – môžem si prísť po kohokoľvek.“ Starosta Kyjeva Vitalij Kličko následne dodal, že „pod rúškom vojny úrady prenasledujú nepohodlných – oponentov, novinárov aj aktivistov“.
Obraz demokratickej Ukrajiny sa otriasa
Súbor najnovších kauz poukazuje na spoločnú líniu: prezident podľa kritikov využíva vojnový stav ako nástroj na upevňovanie vlastnej moci. Hoci Zelenskyj ostáva symbolom boja proti ruskej agresii, doma čelí čoraz hlasnejším obvineniam z autoritárskych praktík.
Ako pripomína Aktuálně.cz, opakované zásahy proti politickým rivalom a občianskej spoločnosti oslabujú obraz Ukrajiny ako štátu, ktorý sa usiluje o európske štandardy. Zahraniční pozorovatelia varujú, že ak vláda bude naďalej miešať boj s korupciou s odstraňovaním kritikov, môže tým podkopať dôveru Západu práve v období, keď Kyjev potrebuje podporu najviac.
