BERLÍN - Donald Trump zrušil plánované stretnutie s Vladimirom Putinom v Budapešti, no aj bez neho rastie napätie. Nemecký generál Alexander Sollfrank bije na poplach: ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, hrozí rozvrat celej povojnovej rovnováhy v Európe.
„Ak chceme zachovať slobodu, musíme konať“
Len niekoľko dní pred tým, ako prezident Donald Trump zrušil plánovanú schôdzku s Vladimirom Putinom, vystúpil generálporučík Alexander Sollfrank s varovaním, ktoré rezonuje v celej Európe.
„Jediný dôvod, prečo by Putin zastavil svoje útoky, je ten, že bude zastavený,“ povedal pre denník New York Times. Podľa neho nejde len o Ukrajinu, ale o samotný mier na kontinente.
„Ak chceme ochrániť našu slobodu, náš mier a naše politické systémy, musíme konať,“ zdôraznil. Podľa generála je ohrozené samotné povojnové usporiadanie Európy – systém, ktorý zaručoval stabilitu a mier celé desaťročia.
Európsky mier na hrane
Sollfrank, veliteľ nemeckého operačného velenia Bundeswehru a bývalý dôstojník NATO, upozorňuje, že povojnová európska rovnováha sa otriasa v základoch. „Po druhej svetovej vojne sa Európa naučila dávať prednosť právu pred silou. Ak Rusko uspeje, stratíme všetko, čo sme za 80 rokov vybudovali,“ varoval.
Podľa neho musí Nemecko ako najväčší podporovateľ Ukrajiny v Európe zabezpečiť, aby Kyjev dostal všetko, čo potrebuje – od zbraní až po technické vybavenie. Moskva totiž aj napriek ťažkým stratám neustále rozširuje svoje pozemné sily a pripravuje sa na dlhú vojnu. „Vidíme, že ruská armáda sa učí a adaptuje,“ povedal generál.
Európa bez stratégie
Trumpovo zrušenie schôdzky s Putinom v Budapešti vyvolalo otázky o tom, kto bude viesť ďalšie diplomatické snahy.
Zatiaľ čo Spojené štáty ustupujú od priameho sprostredkovania, Európa sa zmieta v nejednotnosti. Štáty EÚ síce pokračujú v dodávkach zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, no spoločná stratégia pre možné ukončenie konfliktu chýba.
Putin podľa pozorovateľov využíva čas na reorganizáciu armády a rozšírenie zbrojnej výroby. Na fronte sa pritom situácia zásadne nemení – línie ostávajú statické. „Obe strany sú vyčerpané. Rusku chýba ofenzívna sila, Ukrajine zase dostatok vojakov,“ vysvetlil vojenský analytik Franz-Stefan Gady. Podľa neho je „trend nepriaznivý pre Ukrajinu, ale zatiaľ nie katastrofálny“.
EÚ hľadá peniaze, Brusel váha
Popri vojenských problémoch rastie aj finančný tlak. Keďže Washington už neposkytuje priamu pomoc, Európska únia hľadá nové zdroje financovania.
Jednou z možností je využitie zmrazených ruských aktív v hodnote približne 220 miliárd eur ako záruky pre pôžičky Ukrajine.
Nemecký kancelár Friedrich Merz navrhol, aby asi 140 miliárd z tejto sumy smerovalo priamo na zbrojné dodávky a investície do ukrajinského obranného priemyslu.
Návrh však naráža na odpor. Belgicko – ktoré spravuje väčšinu týchto aktív – aj Európska centrálna banka upozorňujú na právne riziká a možné dopady na stabilitu eura.
Brusel pritom odhaduje, že Ukrajina bude v roku 2026 potrebovať približne 120 miliárd dolárov, aby dokázala udržať štát v chode.
