NEW YORK - Vedci amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavili na Zemi úplne novú formu života. Našli baktériu, ktorej DNA v rozpore so všetkým, čo doteraz bolo známe, môže obsahovať pre človeka jedovatý arzén.
Objavili sa však už názory, podľa ktorých objav skôr ako úplne nový spôsob života dokazuje zatiaľ neznáme schopnosti organizmov prispôsobiť sa prostrediu.
Všetok doteraz známy život na Zemi tvoria šesť základných súčastí - uhlík, vodík, dusík, kyslík, fosfor a síra. Baktérie, ktoré vedci objavili v kalifornskom jazere Mono, môžu fosfor vo svojej DNA nahradiť práve arzénom.
NASA o objave informoval vo štvrtok na tlačovej konferencii, ktorá vopred vzbudila na internete mnoho špekulácií o možnom objave mimozemského života. Prelomový objav sa nakoniec týka Zeme, menia ale aj pohľad na hľadanie života mimo nej.
"Ak niečo na Zemi môže urobiť niečo tak nečakané, čo narúša jednotu biochémie, musíme sa pýtať, čo ešte život dokáže a my sme to zatiaľ nevideli," povedala mladá biochemička Felis Wolfeová-Simonová, ktorá viedla dvojročný výskum, ktorý k šokujúcemu záveru dospel.
Vedkyňa uviedla, že ju už dlho zaujímalo, či môžu život tvoriť aj iné prvky. Stavila pritom na to, že arzén a fosfor si sú chemicky podobné. Zamerala sa preto na jazero Mono, ktoré je na arzén bohaté. Vedci z neho odobrali baktériu známu ako GFAJ-1 a vystavili ju vysokým koncentráciám arzénu. Zistili pritom, že mikrób napriek tomu dokáže rásť a že vo svojej DNA arzénom nahrádza fosfor.
"To, čo vám dnes ukazujem, robí niečo iné, než život, ktorý poznáme," podotkla Wolfeová-Simonová. Vedci už poznajú baktérie, ktoré sa dokážu arzénom živiť. Novoobjavená baktéria, ktorá ho môže mať priamo v DNA, ale mení doterajší pohľad vedcov na život.
Zmení sa napríklad spôsob pátrania po ňom vo vesmíre. Molekulárny biológ Steven Benner pracujúci pre NASA nový objav označil za "radikálne". Iní vedci sú ale zdržanlivejší. "Je to adaptácia života, ktorý poznáme. Robí niečo iné, než sme si mysleli, že môže robiť. Ukazuje nám to, že život je oveľa prispôsobivejší, než sme sa domnievali," povedala televíznu stanicu CNN astronómky Jill Tarterová, ktorá vedie výskum v známom inštitúte pre hľadanie mimozemskej inteligencie SETI.
Gerald Joyce z kalifornského Scrippsovovho výskumného ústavu upozornil na to, že mikrób síce dokázal vo svojej DNA využiť arzén, oveľa lepšie sa mu ale darilo s fosforom. Podľa neho sa baktérie po umelom vystavení veľkému množstva arzénu držala každej molekuly fosforu ako topiaci sa slamky.
