MOSKVA - Bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, zosadený počas Majdanu a odvtedy žijúci v Rusku, sa po dlhom čase objavil na verejnosti. V rozhovore pre štátnu agentúru RIA Novosti tvrdil, že Ukrajinu chcel priviesť do Európskej únie, no zásadne odmietal jej vstup do NATO.
Podpora Putinových slov
Janukovyč sa vo videu objavil s napätým výrazom a otvorene podporil tvrdenie Vladimira Putina, že snahy Západu zapojiť Ukrajinu do NATO patrili medzi príčiny súčasnej vojny.
„Áno, Vladimir Vladimirovič má úplnú pravdu. Sústredene som pracoval na priblížení Ukrajiny k Európskej únii. Mojím cieľom bolo, aby sa k nej pripojila,“ vyhlásil. Dodal však, že pri rokovaniach s Bruselom cítil aroganciu a nedostatok pochopenia pre zložitú ekonomickú situáciu krajiny.
Zároveň zdôraznil, že bol vždy zásadne proti rozšíreniu NATO na Ukrajinu. „Vstup do NATO je pre Ukrajinu katastrofou. Je to cesta do občianskej vojny,“ vyhlásil bývalý prezident.
Reakcia na summit v Pekingu
Podľa ruských médií vystúpil Janukovyč v súvislosti s Putinovým prejavom na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Pekingu, kde šéf Kremľa označil rozširovanie NATO na východ za kľúčovú príčinu konfliktu.
Pripomenulo sa tak aj Janukovyčovo rozhodnutie z roku 2013 nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Tento krok spustil protesty na Majdane, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí a ktoré viedli k jeho pádu a úteku do Ruska vo februári 2014. Následne mu Putin poskytol štátnu ochranu, píše server Meduza.
Od exprezidenta k odsúdencovi
Zvrhnutie Janukovyča otvorilo cestu k sérii udalostí – od anexie Krymu cez separatistické povstanie na Donbase až po rozsiahlu inváziu Ruska v roku 2022.
Ruský opozičný portál Agenstvo upozornil, že ide o jeho prvé vystúpenie v ruských médiách od roku 2022. Vtedy poslal list prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému s výzvou na kapituláciu a neskôr Ukrajincov vyzýval, aby sa rozhodli, či budú bojovať „do posledného Ukrajinca“.
Na Ukrajine už Janukovyča zbavili občianstva a odsúdili na 13 rokov väzenia za velezradu a napomáhanie agresii. V ďalšom procese dostal trest 15 rokov za podnecovanie k dezercii a organizovanie nelegálnych presunov osôb cez hranice.
