WASHINGTON/MOSKVA - Po stretnutí s Trumpom Moskva spustila jeden z najťažších útokov posledných týždňov. Odborníci varujú, že Putinove „mierové signály“ sú len taktikou.
Masívny útok po rozhovoroch o mieri
Len pár dní po stretnutí prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa na Aljaške zasiahla Ukrajinu vlna jedného z najväčších vzdušných útokov za posledné týždne. Podľa ukrajinského letectva Moskva vypustila 614 útočných objektov v priebehu jednej noci – z toho 574 dronov a 40 rakiet, vrátane hypersonických, balistických aj riadených striel.
Údery zasiahli celé územie krajiny. V Kyjeve trval letecký poplach takmer osem hodín, výbuchy bolo počuť v meste i jeho okolí. Rakety dopadli aj na Ľvov a Mukačevo pri hraniciach so Slovenskom a Maďarskom.
Útok prišiel v čase, keď Trump po stretnutí s Putinom naznačoval, že by mohlo dôjsť k priamym rozhovorom medzi ruským a ukrajinským prezidentom.
„Putin klame Európu aj Trumpa“
Politológ Thomas Jäger z Kolína pre denník Bild uviedol, že Putin vedie rafinovanú hru. „Putin podvádza Európu. Ale predovšetkým podvádza Trumpa,“ vyhlásil Jäger.
Podľa neho Trump prevzal prakticky všetky ruské podmienky – od odovzdania častí územia až po uznanie Krymu ako súčasti Ruska. Mierová rétorika je podľa experta súčasťou hybridnej vojny, ktorej cieľom je oslabiť podporu Západu pre Ukrajinu, zatiaľ čo Rusko vojensky pritvrdzuje.
Skutočný cieľ: Donbas
Analytik Andreas Umland zdôraznil, že Putinovým hlavným strategickým cieľom je plná kontrola nad severnou časťou Donbasu. Ruská armáda sa o jeho dobytie pokúša už viac než jedenásť rokov.
Význam regiónu je podľa Umlanda zásadný – slúžil by Moskve ako východisková základňa na ďalšie útoky do hĺbky ukrajinského územia. Expert tvrdí, že ešte pred aljašským summitom sa Kremľu podarilo presadiť v americkej debate myšlienku, že odovzdanie severného Donbasu by mohlo otvoriť cestu k mieru.
Varovanie pred falošným kompromisom
Putin je podľa Umlanda ochotný ponúkať rokovania s USA, stretnutia s Trumpom či dokonca summit so Zelenským – všetko len preto, aby oslabil ukrajinské postavenie.
„Každý takýto ‚mier‘ by znamenal, že sa Ukrajina buď okamžite stane ruským vazalom, alebo natoľko zoslabne, že neskôr padne úplne,“ upozorňuje Umland.
