GAZA - Palestínska militantná skupina Hamas v stredu vyhlásila, že izraelské vojenské plány na obsadenie mesta Gaza svedčia o „neskrývanom ignorovaní“ snáh o dosiahnutie prímeria a dohody o prepustení rukojemníkov. Informuje o tom správa z agentúry AFP.
„Dnešné oznámenie teroristickej okupačnej armády o začatí operácie proti mestu Gaza a takmer miliónu jeho obyvateľov a vysídlených osôb, svedčí o hrubom pohŕdaní snahami sprostredkovateľov,“ uvádza sa vo vyhlásení hnutia.
Izraelská armáda v stredu začala inváziu do mesta Gaza. Izraelský bezpečnostný kabinet ešte začiatkom augusta schválil prevzatie kontroly nad mestom Gaza izraelskou armádou. Mnohí spojenci vyzvali Izrael, aby tento úmysel prehodnotil. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je však pod tlakom ultrapravicových členov svojej koalície, ktorí odmietajú prímerie s palestínskym militantným hnutím Hamas. Žiadajú pokračovanie vojny v Pásme Gazy a napokon aj jeho anexiu.
Izraelská ofenzíva v Gaze je „neprijateľná“, tvrdí Červený kríž
Rozšírená izraelská ofenzíva v Pásme Gazy, ktorej cieľom je obsadenie mesta Gaza a zvyšných bášt militantného hnutia Hamas v palestínskej enkláve, je „neprijateľná“, uviedla vo štvrtok organizácia Červený kríž. Informuje o tom správa z agentúry AFP.
Plán izraelskej armády, ktorý zahŕňa aj povolanie približne 60-tisíc záložníkov, prehĺbil obavy, že operácia ešte zhorší humanitárnu krízu v oblasti. „Zintenzívňovanie bojov v Gaze znamená viac zabíjania, viac vysídľovania, viac ničenia a viac paniky,“ povedal pre AFP hovorca Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Christian Cardon.
„Gaza je uzavretý priestor, z ktorého nikto nemôže uniknúť... a kde sa obmedzuje prístup k zdravotnej starostlivosti, potravinám a čistej vode,“ skonštatoval hovorca. „Medzitým sa bezpečnosť humanitárnych pracovníkov zhoršuje z hodiny na hodinu... to je neprijateľné,“ dodal.
Cardon sa aktívne podieľa na humanitárnych aktivitách Červeného kríža v teréne a zapájal sa aj do výmen izraelských rukojemníkov, ktorých unieslo palestínske militantné hnutie Hamas počas útoku 7. októbra 2023.
Izraelská opozícia ponúka Netanjahuovi podporu pre prijatie dohody o prímerí
Izraelská opozícia ponúka premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi podporu pre prijatie akejkoľvek dohody o prepustení rukojemníkov, a to v situácii, keď krajne pravicoví ministri vlády odmietajú nový návrh dohody o prímerí zahŕňajúcej prepustenie rukojemníkov vo fázach. Napísal to dnes server The Times of Israel (ToI). Minister financií Becalel Smotrič už pohrozil rezignáciou, ak bude prijatý návrh dohody predložený katarskými a egyptskými vyjednávačmi, s ktorým v pondelok súhlasilo palestínske teroristické hnutie Hamas.
Minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, ktorého strana začiatkom roka pri vtedajšom prímerí z vlády dočasne odišla, podľa serveru ToI povedal, že Netanjahu nemá na prijatie dohody žiadny mandát.
Líder centristickej opozičnej strany Ješ atid (Budúcnosť existuje) a expremiér Jair Lapid dnes uviedol, že disponuje "záchrannou sieťou" 24 kresiel v Knesete a že za podporu Netanjahua v prípade prijatia dohody nič nežiada. "Nemusí za to ani nič dávať, len ich priviesť späť domov," napísal Lapid na sieti X s odvolaním sa na prepustenie a návrat rukojemníkov.
Bývalý minister obrany a líder ďalšej centristickej opozičnej strany Národná jednota Benny Ganc v stredu uviedol, že zvažuje možnosť vstupu do vlády v záujme prijatia dohody. S odvolaním sa na stanicu Kan to napísal server ToI. Podpora oboch opozičných strán by Netanjahuovi v Knesete zabezpečila väčšinu v prípade, že by stratil podporu krajne pravicových strán Smotriča a Ben Gvira, dodal server.
Návrh dohody podľa agentúry Reuters predpokladá 60-dňové prímerie a prepustenie desiatich živých izraelských rukojemníkov a odovzdanie tiel 18 rukojemníkov, ktorí už nežijú, a to výmenou za prepustenie 200 odsúdených Palestínčanov a neurčeného počtu Izraelom väznených palestínskych žien a mladistvých. V prvej fáze prímeria sa má rokovať s cieľom ukončiť konflikt. Podľa katarského ministerstva zahraničia je nový návrh takmer totožný s skorším plánom vyslanca USA pre Blízky východ Steva Witkoffa, s ktorým v minulosti Izrael súhlasil. Na návrh, ktorý predpokladá prepustenie izraelských rukojemníkov vo fázach, sa však Izrael rozhodol zatiaľ neodpovedať. Izrael má teraz záujem len o dohodu, ktorá zabezpečí prepustenie všetkých rukojemníkov naraz a splní izraelské podmienky, za ktorých sa má Hamas vzdať moci, uviedol v stredu server ToI s odvolaním sa na nemenovaného arabského diplomata.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v pásme na 50 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa stredajších údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých najmenej 62.122 Palestínčanov. Uviedla to agentúra AFP s tým, že OSN tieto dáta považuje za spoľahlivé.
Netanjahu znova kritizoval austrálskeho premiéra za rozhodnutie uznať Palestínu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok opäť kritizoval predsedu austrálskej vlády Anthonyho Albaneseho, pričom podľa agentúry Reuters vystupňoval svoje osobné útoky voči nemu za plán jeho vlády uznať Palestínsky štát. Netanjahu vyhlásil, že Albaneseho politická povesť je navždy poškodená.
Diplomatické vzťahy medzi Austráliou a Izraelom sa podľa Reuters zhoršili po tom, čo Albanese minulý týždeň oznámil, že Austrália na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN oficiálne uzná samostatný Palestínsky štát. Takýto zámer už oznámili aj Francúzsko, Británia a Kanada.
Avizovaný krok Austrálie vyvolal ostrú kritiku Netanjahua, ktoré v utorok austrálskeho premiéra označil za „slabého politika“, ktorý zradil Izrael a opustil austrálskych Židov. V kritike pokračoval izraelský premiér aj v rozhovore pre stanicu Sky News Australia zverejnenom vo štvrtok. „Myslím si, že jeho povesť je navždy poškodená slabosťou, ktorú prejavil tvárou v tvár teroristickým netvorom z Hamasu,“ vyhlásil Netanjahu.
Albanese v stredu reagoval na Netanjahuovu kritiku a povedal, že „neberie tieto veci osobne“ a že sa k lídrom ostatných krajín správa s rešpektom. Minulý týždeň uviedol, že izraelský premiér popiera humanitárnu situáciu vo vojnou zničenom Pásme Gazy, kde OSN varovala pred rizikom rozsiahleho hladomoru. V uplynulom období narastá medzinárodný tlak na Izrael, aby umožnil neobmedzený prísun pomoci na toto palestínske územie, kde už viac ako 22 mesiacov bojuje Izrael proti militantom Hamasu. Táto vojna si vyžiadala viac ako 62.000 obetí na životoch.
Výkonná rada austrálskych Židov (ECAJ) zaslala premiérom Austrálie a Izraela listy, v ktorom ich vyzvala, aby svoje rozpory riešili prostredníctvom diplomacie. „Píšeme vám, aby sme vyjadrili naše hlboké znepokojenie a obavy v súvislosti s nedávnou 'vojnou slov',“ uvádza sa v listoch. „Ak je potrebné niečo povedať verejne, malo by sa to povedať uvážene a dôstojným jazykom, ktorý sa patrí na národných lídrov. Austrália a Izrael sú vyspelé demokracie a ich vlády by podľa toho mali konať,“ uviedla výkonná rada.
Austrália v pondelok zrušila víza krajne pravicovému izraelskému politikovi Simchovi Rotmanovi. Ten mal tento mesiac vystúpiť na podujatiach organizovaných Austrálskou židovskou asociáciou. Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar následne oznámil, že zrušil víza austrálskym predstaviteľom pri Palestínskej samospráve.
Rodiny izraelských rukojemníkov tvrdia, že vojenský tlak ohrozuje ich príbuzných
Rodiny izraelských rukojemníkov, zadržiavaných palestínskym militantným hnutím Hamas a ďalšími islamistickými organizáciami, v stredu demonštrovali v pohraničnej oblasti neďaleko Pásma Gazy za ich prepustenie. Vyjadrili nesúhlas s najnovšími krokmi Izraela, ktoré podľa nich ohrozujú životy ich blízkych držaných v zajatí. Informuje DPA.
„Vojenský tlak rukojemníkov nezachráni, ale zabije ich,“ povedal Ofir Braslavský, otec Roma Braslavského, jedného z unesených rukojemníkov. Hamas zverejnil začiatkom augusta video, na ktorom bol mladý muž vychudnutý a vážne oslabený. „42 rukojemníkov vošlo do Gazy po vlastných – a vrátilo sa v pohrebných vakoch... Nechcem, aby sa moje dieťa stalo číslom 43!“ dodal Braslavský.
Makabit Majerová, teta zadržiavaných dvojčiat Galiho a Ziva Bermanovcov, obvinila izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z náboru desiatok tisíc ďalších vojakov do zálohy na „nezmyselné misie“, ktoré ohrozujú ich „najdrahších“. Pochod z kibucu Beeri viedol k miestu konania hudobného festivalu Nova, kde 7. októbra 2023 došlo k teroristickému útoku Hamasu.
Podobná udalosť sa uskutočnila aj v nedeľu, 17. augusta, keď Izraelčania demonštrovali za ukončenie vojny v Pásme Gazy a prepustenie zvyšných rukojemníkov. Podľa odhadov sa vtedy len v Tel Avive zhromaždilo viac ako 200-tisíc demonštrantov. Organizátori tvrdili, že v celej krajine protesty pritiahli takmer pol milióna ľudí. Netanjahu následne protestujúcich obvinil, že svojimi akciami posilňujú Hamas.
Izraelská armáda v stredu začala inváziu do mesta Gaza. Hovorca izraelskej armády Efi Defrin zároveň oznámil, že armáda rozošle ešte tento týždeň 60-tisíc povolávacích rozkazov a ďalších 20-tisíc budúci týždeň.
Šéf OSN vyzval na okamžité prímerie v Gaze, varoval pred obeťami novej operácie
Generálny tajomník OSN António Guterres dnes vyzval na okamžité prímerie v Pásme Gazy po tom, čo Izrael v stredu ohlásil začatie prvej fázy operácie na obsadenie mesta Gaza. Súčasne vyzval Izrael, aby zvrátil rozhodnutie o ďalšom rozšírení nelegálnej výstavby židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Je životne dôležité, aby bolo v Gaze okamžite uzavreté prímerie... aby sme sa vyhli umieraniu a ničeniu, ktorá by vojenská operácia proti mestu Gaza nevyhnutne spôsobila," povedal Guterres v Japonsku, kde sa zúčastňuje medzinárodnej konferencie o africkom rozvoji.
Izrael povolal na 60-tisíc záložníkov a pokračuje v pláne na obsadenie najväčšieho mestského útvaru v Pásme Gazy, ktoré izraelská armáda okupuje už približne zo 70 percent, a to napriek silnej medzinárodnej kritike operácie, ktorá si pravdepodobne vynúti ďalšie vyhnanie státisícov Palestínčanov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu večer nariadil armáde skrátiť lehoty na dobytie posledných bášt Hamasu. Armáda má podľa serveru The Times of Israel rýchlejší plán na dobytie mesta, v ktorom teraz podľa serveru žije na 800-tisíc Palestínčanov, predstaviť premiérovi počas dneška.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Väčšina z nich bola prepustená výmenou za palestínskych väzňov počas dvoch prímeria na konci roka 2023 a tento rok v januári a februári. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva riadeného Hamásom zabitých vyše 62-tisíc Palestínčanov.
Guterres dnes súčasne vyzval na bezpodmienečné prepustenie zvyšných rukojemníkov, ktorých Hamas doteraz zadržiava. Vyzval tiež Izrael, aby zrušil rozhodnutie o rozšírení výstavby osád na Západnom brehu, ktorú označil za nelegálne.
Izraelská vláda v stredu definitívne schválila výstavbu zhruba 3400 bytových jednotiek v oblasti zvanej E1 (East 1) neďaleko Jeruzalema na okupovanom palestínskom území. Projekt dlhodobo kritizujú palestínski predstavitelia, arabské štáty aj Európska únia. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) ho minulý týždeň označil za nelegálny.
Rozhodnutie odsúdilo ministerstvo zahraničia Palestínskej autonómie sídliace v Ramalláhu. Zámer podľa neho podkopáva snahy o dvojštátne riešenie, keď ešte viac roztriešti Západný breh na geograficky oddelené a izolované oblasti, medzi ktorými sa palestínske obyvateľstvo bude môcť pohybovať iba cez početné izraelské kontrolné stanovištia.
