PEKING - Za zatvorenými dverami údajne Peking šepká Európe a Spojeným štátom: "Rusko nesmie vyhrať." Na povrchu však Čína zachováva tvár spojenca Moskvy. Politológ Alexander Motyl vo svojom výbušnom komentári pre The Hill odhaľuje, že za úsmevmi a prázdnymi frázami sa skrýva strach — a ten nemieri na Západ, ale do Moskvy.
Falošný súcit s Moskvou? Peking môže klamať všetkých
Podľa renomovaného politológa Alexandra Motyla z Rutgersovej univerzity v Newarku čínska diplomacia hrá nebezpečnú, no rafinovanú partiu. Nedávne slová čínskeho ministra zahraničia Wang Iho, ktoré adresoval šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, vyvolali pozornosť: "Čína nemôže akceptovať prehru Ruska vo vojne na Ukrajine, lebo by to umožnilo USA plne sa sústrediť na nás."
Motyl však tvrdí, že ide o premyslenú manipuláciu. Nie preto, že by Wang nevedel, čo hovorí, ale práve preto, že to vie až príliš dobre. "Miasť protivníka a nechať ho tápať je základná škola diplomacie. A Wang I je verný služobník totalitného režimu s propagandistickým aparátom, kde je lož bežným pracovným nástrojom," píše autor pre The Hill.
Skutočná hrozba pre Čínu: nie Washington, ale Moskva
Motyl ide ďalej a stavia celú čínsku rétoriku na hlavu. Podľa neho Peking netrápi Amerika, ale práve Rusko. Spojené štáty síce Čínu geopoliticky obmedzujú, no sú ďaleko. Rusko je sused a potenciálny zdroj chaosu.
Ak by totiž Putin vyhral vojnu na Ukrajine, podľa Motyla by nasledovalo imperialistické opojenie. "Sebavedomé Rusko by mohlo zaútočiť na krajinu NATO alebo si trúfnuť na severný Kazachstan. Ani jedno by Peking nepotešilo," varuje. Navyše by sa mohli otriasť aj dnešné pragmatické vzťahy s Moskvou. "Čína by možno musela platiť viac za energiu, prestať vydávať mapy, kde ruské mestá majú čínske názvy. A to by bol problém."
A čo ak Rusko prehrá? Peklo má aj druhý rozmer
Ale ani prehra Ruska nie je pre Čínu výhrou. Skôr nočnou morou. Kolaps režimu, občianske vojny, rozpad federácie, etnické povstania — to všetko by destabilizovalo severný okraj ríše.
"Áno, Čína by mohla získať územia na ruskom Ďalekom východe. Ale cena za to by bola príliš vysoká," píše Motyl. A v tejto dileme vidí odpoveď: najvýhodnejší je pre Čínu stav, kde Rusko krváca, ale neumiera. Slabé, vyčerpané, závislé. Nie víťaz, nie mŕtvola — ale poslušný vazal.
Rusi trpia a Peking sa usmieva.
Motyl tvrdí, že súčasné Rusko už je tieňom seba samého: armáda je zdecimovaná, ekonomika klesá k priepasti, a frustrácia narastá. V tejto situácii je vojna výhodná nielen pre Čínu, ale z dlhodobého hľadiska aj pre Západ a Ukrajinu.
Čínsky diplomat Wang I teda môže Západu šepkať, že majú spoločný cieľ. No zároveň by, podľa Motyla, pri pohľade na trpiaceho Putina ronil len krokodílie slzy a jemne ho hladkal po hlave. Nič viac.
