BRUSEL - Svet má za sebou druhý najteplejší máj od začiatku meraní, informovala dnes únia meteorologická služba Copernicus vo svojej pravidelnej mesačnej správe. Priemerná teplota dosiahla takmer 16 stupňov Celzia, teda o pol stupňa viac, ako je priemer medzi rokmi 1991 až 2020. Podľa agentúry zasiahlo počas jari niektoré časti severozápadnej Európy výnimočné sucho.
V máji boli namerané teploty o 1,4 stupňa Celzia vyššie ako v predindustriálnom období. Vďaka tomu bol prerušený dlhý rad mesiacov, keď teploty presiahli 1,5 stupňa nad predindustriálnymi hodnotami. "Hoci to možno ponúkne krátku úľavu pre planétu, očakávame, že prah 1,5 stupňa znovu prekonáme kvôli pokračujúcemu otepľovaniu klímy," opísal v správe Copernicus.
Tohtoročný nadpriemerne teplý máj bol len o 0,12 stupňa Celzia studenší ako rekordný vlaňajší máj. Na východe Európy boli teploty podpriemerné, zatiaľ čo západná Európa sa potýkala s nadpriemernými teplotami. Vo zvyšku sveta boli teploty väčšinou priemerné, podpriemerné hodnoty zaznamenala napríklad India, Aljaška, juh Afriky a východná Antarktída.
Podľa agentúry Copernicus bola jar roku 2025 druhá najteplejšia od začiatku meraní s hodnotami 0,59 stupňa Celzia nad priemerom medzi rokmi 1991 až 2020. Teplejšie bolo iba jar 2024. Počas jari zažila časť severozápadnej Európy výnimočné sucha, celkovo boli v tomto regióne najnižšie zrážky od roku 1979. Suššie podmienky viedli tiež k najnižším jarným prietokom riek v Európe od roku 1992, keď sa začali viesť záznamy.
Služba Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorú v mene Európskej komisie vykonáva Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, pravidelne vydáva mesačné klimatické bulletiny, v ktorých informuje o pozorovaných zmenách globálnej teploty vzduchu pri povrchu, pokrytia mora ľadom a hydrologických premenných.
Májové vysoké teploty prispeli k rekordne rýchlemu topeniu ľadu
Grónska ľadová pokrývka sa v období od 15. do 21. mája tohto roka topila 17-krát rýchlejšie oproti priemeru. Prispeli k tomu nadpriemerne vysoké teploty v regióne, ktoré zasiahli aj Island. Informovala o tom v správe vedecká sieť World Weather Attribution, píše AFP.
Rekordné teploty zasiahli oba ostrovy v polovici mája, keď na islandskom letisku Egilsstaoir namerali 26,6 stupňa Celzia a na grónskej stanici Ittoqqortoormiit 14,3 stupňa Celzia. Denná priemerná teplota v týchto lokalitách je pritom v polovici mája nižšia o viac ako desať stupňov.
„Vlna vysokých teplôt spôsobila rýchlejšie topenie grónskej ľadovej prikrývky, čo výrazne prispelo k zvyšovaniu hladiny morí,“ povedala novinárom jedna z autoriek správy Friederike Ottová z Imperial College London. „Bez klimatickej zmeny by to nebolo možné,“ povedala. Ottová pripomenula, že teploty okolo 20 stupňov Celzia sa nemusia zdať ako extrémne, ale pre tento región sveta je to významný úkaz. „Má to obrovský vplyv na celý svet,“ uviedla.
WWA upozorňuje, že vysoké teploty môžu ovplyvniť miestne domorodé komunity a infraštruktúru. „V Grónsku a na Islande je infraštruktúra vybudovaná na chladné počasie, čo znamená, že počas vlny vysokých teplôt môže topenie ľadu viesť k záplavám a poškodeniu ciest a infraštruktúry,“ uviedla WWA.
