MOSKVA - Z vojnového ťaženia sa stáva politická pasca. Pre Kremeľ sa zužuje manévrovací priestor a čoraz viac sa skloňuje slovo „porážka“.
Vojna, ktorú si Vladimír Putin predstavoval ako bleskovú a triumfálnu operáciu, sa pomaly, ale isto mení na strategickú nočnú moru. Podľa prestížneho amerického magazínu Foreign Policy a jeho komentátora Michaela Kimmagea, experta na postsovietske Rusko, Moskva stráca iniciatívu nielen na fronte, ale aj na domácej politickej scéne. A čo je horšie – pre Kremeľ už podľa neho neexistuje cesta späť, ktorá by neznamenala priznanie prehry.
„Ukrajina nie je Sýria ani Gruzínsko. Pre Rusko ide o existenčný konflikt a táto vojna sa preň vyvíja mimoriadne zle,“ varuje Kimmage z washingtonského Kennanovho inštitútu.
Putin sa v minulosti vždy vyhol zodpovednosti. Dnes to už nestačí
Vladimír Putin je vo vedení Ruska zocelený hrozbami porážky. Svoju moc upevnil ešte v roku 2000 na pozadí krvavej vojny v Čečensku. Neskôr sa prezentoval ako rozhodný vodca v konfliktoch v Gruzínsku (2008), na Ukrajine počas anexie Krymu (2014) a v Sýrii (2015). No ako pripomína Kimmage, žiadna z týchto intervencií nepriniesla trvalé a neohrozené víťazstvo.
„Gruzínsko je nestabilné a vymanilo sa spod ruskej kontroly. Vplyv v Sýrii slabne. Ale Putin si nikdy nepriznal zlyhanie – vždy sa tváril ako víťaz,“ píše analytik.
S Ukrajinou je to však iné. Nejde o vzdialené dobrodružstvo, ktoré by mohol Kremeľ zamiesť pod koberec. Je to konflikt priamo v srdci bývalej sovietskej sféry vplyvu, ktorý Rusko jednoducho nemôže prehrať – a práve preto ho podľa Kimmagea prehráva.
„Ruská armáda stagnuje, počty obetí rastú“
Putin sa podľa Kimmagea dostal do pasce vlastnej propagandy. Vojnu nedokáže ukončiť bez straty prestíže a doma nemá čo ponúknuť okrem prázdneho putinizmu.
„Kremeľ sa síce pokúša pred ruskou verejnosťou skryť skutočný rozsah vojnového utrpenia, no len do takej miery, aby si zachoval schopnosť rozprávať svoj príbeh. Ekonomika slabne a Putin nemá čo ponúknuť – len nekonečný, vyčerpávajúci putinizmus,“ uzatvára Kimmage.
Rusko podľa neho síce nepadá strmhlav, ale pomaly a neúprosne stráca pôdu pod nohami. A ukrajinské pole, pôvodne plánované ako dôkaz ruskej sily, sa mení na dôkaz jej limitov.
Oponujúci hlas: Putin je stále silný, tvrdí generál Šándor
Nie každý však zdieľa Kimmageov pesimizmus ohľadom ruského vedenia. Bývalý český spravodajský dôstojník a bezpečnostný expert Andor Šándor ponúka iný pohľad – podľa neho má Kremeľ naďalej prevahu.
„Putin drží na fronte silnejší koniec lana. Stačí sa pozrieť na vojenskú prehliadku na Červenom námestí – Rusko zďaleka nie je tak izolované, ako si myslíme my v Európe,“ vyhlásil v relácii CNN Prima NEWS.
Zatiaľ čo Západ vníma vojnu ako jasné zlyhanie Moskvy, zvyšok sveta sa podľa Šándora na konflikt pozerá odlišne. A práve preto by Európa podľa neho mala tlačiť na diplomatické riešenie, ktoré nebude pre Ukrajinu likvidačné.
„Aj nepríjemná dohoda je lepšia ako zamrznutý konflikt. Pokiaľ by sa vojská zastavili na frontovej línii, vytvoril by sa veľmi nebezpečný precedens,“ upozorňuje.
Vojna ako patová hra
Zatiaľ čo Západ dúfa v ukrajinské víťazstvo, časť odborníkov upozorňuje na tvrdú realitu: vojna sa mení na opotrebovávací konflikt bez jasného víťaza. Jedna vec je však istá – pre Putina už táto vojna nie je nástrojom moci. Stáva sa hrozbou pre jeho vlastné prežitie.
