NUUK - Plány Donalda Trumpa na ovládnutie najväčšieho ostrova sveta možno nesúvisia s geopolitikou či nerastmi. Skutočný dôvod by mohol ležať hlboko pod grónskym ľadom.
Donald Trump opäť šokuje svet. Jeho dlho vysmievaná ambícia „získať“ Grónsko možno nie je len výplodom megalomanie či túžby po nerastnom bohatstve. Objav NASA, ktorý sa odohral len pár mesiacov predtým, než bývalý prezident opäť ohlásil záujem o tento zamrznutý kút sveta, naznačuje, že pod povrchom ľadovej pokrývky sa ukrýva niečo oveľa záhadnejšie, píše Daily Star.
Mesto pod ľadom: Zabudnutá základňa z čias Studenej vojny
V apríli 2024 radar americkej vesmírnej agentúry zachytil niečo mimoriadne. Hlavný vedec NASA Chad Greene prelietaval nad obrovským grónskym ľadovcom, keď narazil na štruktúru, ktorá sa rýchlo ukázala ako opustená vojenská základňa Camp Century. Táto „ľadová metropola“ vznikla počas Studenej vojny a bola opustená už v roku 1967.
Camp Century pozostával z 21 tunelov vyvŕtaných hlboko pod povrchom ľadu. Celková dĺžka podzemného komplexu presiahla 3 kilometre a bola súčasťou tajného projektu Iceworm, ktorého cieľom bolo umiestniť jadrové rakety namierené na Sovietsky zväz. Projekt však skrachoval – ľad sa ukázal ako príliš nestabilný.
Náhoda? Trump znovu o Grónsku začal hovoriť práve vtedy
Približne v rovnakom čase, ako NASA učinila objav, sa Donald Trump – opäť v prezidentskej kampani – nechal počuť, že USA „potrebujú Grónsko veľmi nutne“. Argumentoval vojenskou bezpečnosťou v Arktíde. No niektorí analytici naznačujú, že za jeho vyhláseniami sa môže skrývať viac než len geopolitika.
„Nevylučujem to. Nepoviem, že to urobíme, ale ani to nevylučujem. Potrebujeme Grónsko. Je tam málo ľudí, o ktorých sa postaráme, budeme ich milovať a vážiť si ich, ale tento ostrov potrebujeme pre medzinárodnú bezpečnosť,“ vyhlásil Trump začiatkom mája.
Kým sníva o Grónsku, škrtá NASA rozpočet
Zatiaľ čo Trump hovorí o strategických prioritách a medzinárodnej bezpečnosti, zároveň plánuje znížiť rozpočet NASA o 24 %. Podľa vedcov môže toto rozhodnutie ohroziť celý svet – najmä ak ide o ochranu pred asteroidmi. Ohrozená je budúcnosť misie NEO Surveyor, ktorá mala v roku 2028 priniesť na obežnú dráhu prvý teleskop určený na detekciu nebezpečných vesmírnych telies.
Cieľom tejto misie je sledovať blízke objekty, ktoré by mohli ohroziť Zem, a v prípade hrozby vyslať sondu, ktorá ich vychýli z dráhy. Vedci varujú, že ak sa misia zruší, Zem ostane bez včasného varovania pred možnou katastrofou.
