WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump opäť rozvíril debatu o globálnej bezpečnosti. V najnovšom rozhovore pre Fox News varoval pred nebezpečenstvom jadrových zbraní a ostro skritizoval súčasnú administratívu. Podľa Trumpa je najväčšou existenčnou hrozbou nie klimatická kríza, ale vojnová katastrofa, ktorá môže prepuknúť kedykoľvek. „Monštruózne atómovky vám dnes odtrhnú hlavu na vzdialenosť míľ a míľ,“ vyhlásil v televíznom interview.
Apokalypsa môže prísť zajtra
V rozhovore s moderátorkou Mariou Bartiromovou sa Trump opäť vyjadril k téme, ktorá ho podľa jeho slov najviac znepokojuje – jadrovej vojne. „Svet môže skončiť už zajtra,“ povedal dramaticky.
Spojené štáty disponujú druhým najväčším jadrovým arzenálom na svete, približne 5800 hlavicami. Prvenstvo v tomto smrtonosnom rebríčku patrí Rusku, ktoré vlastní vyše 6000 hlavíc, a na treťom mieste sa nachádza Čína s približne 320 hlavicami. Trump zdôraznil, že tieto čísla by mali byť varovaním pre celý svet.
„Roky som počúval Bidena, ako hovorí, že klimatické zmeny sú najväčšou existenčnou hrozbou. Nikdy som s tým nesúhlasil,“ vyhlásil Trump. „Skutočným nebezpečenstvom sú krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Sú to gigantické monštrá schopné zničiť celé kontinenty,“ dodal.
Francúzsky jadrový dáždnik a ruské výstrahy
Trumpove slová prichádzajú v čase, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron otvoril otázku tzv. európskeho jadrového dáždnika – obranného mechanizmu na ochranu Európy pred možným ruským útokom. Táto iniciatíva okamžite vyvolala reakciu Kremľa.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov sa nechal počuť, že dialóg medzi Moskvou a Washingtonom o kontrole zbraní je nevyhnutný. Na Macronove vyjadrenia reagovala Moskva ešte ostrejšie – obvinila ho z jadrového vydierania a dokonca ho prirovnala k Adolfovi Hitlerovi.
Západné mocnosti však vnímajú ako riziko nielen Rusko, ale aj Čínu a Severnú Kóreu, ktoré neustále posilňujú svoj jadrový arzenál. Podľa niektorých náznakov sa k vývoju atómových zbraní približuje aj Irán.
Nikto nebol k Rusku tvrdší ako ja
V interview sa Trump opäť obul do ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého obvinil z nedostatočnej vďačnosti voči USA. Zároveň odmietol tvrdenia, že je voči Rusku príliš zhovievavý.
„Bol som k Rusku tvrdší než ktorýkoľvek prezident predtým. A oni to vedia,“ vyhlásil sebavedomo. Na druhej strane však opakovane apeluje na čo najrýchlejšie uzavretie mieru na Ukrajine a zdôrazňuje, že svet by sa mal usilovať o úplné odstránenie jadrových zbraní.
Napriek tomu, že sa Trump rád stavia do pozície mierotvorcu, jeho vyjadrenia často vyvolávajú kontroverzie. Kým jedni ho považujú za hlas rozumu v dobe narastajúcich konfliktov, iní vnímajú jeho výroky ako populistické a účelové. Jedno je však isté – debata o jadrových zbraniach sa dostáva opäť do centra globálneho diania.
