WASHINGTON/MOSKVA - Bývalý šéf kazašskej tajnej služby Alnur Mussajev prišiel so závažným tvrdením o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Podľa jeho slov bol v roku 1987 naverbovaný KGB pod krycím menom Krasnov. Následne uviedol, že jeho osobný spis bol odstránený. Podobné tvrdenia o väzbách Trumpa na KGB sa objavili už v roku 2021.
archívne video
Podľa bývalého šéfa kazašskej tajnej služby Alnuar Mussajeva sa Trumpov nábor uskutočnil počas jeho návštevy v Sovietskom zväze v roku 1987, cesty, ktorá mala byť o nehnuteľnostiach, no mohla mať hlbšie politické zámery. V tom čase sa newyorský realitný magnát pozeral na hotelový projekt v Moskve a jeho cestu mali z ruskej rozviedky uľahčiť. Podľa Mussajeva tieto stretnutia neboli len o mramorových halách a strešných apartmánoch a išlo o skrytú spravodajskú operáciu, informuje denník Mirror.
"V roku 1987 som pôsobil na 6. riaditeľstve ZSSR KGB v Moskve. Najdôležitejším smerom práce 6. správy bol nábor podnikateľov z kapitalistických krajín. Práve v tom roku naša administratíva naverbovala 40-ročného podnikateľa zo Spojených štátov, Donalda Trumpa, pod pseudonymom ´Krasnov´," napísal na sociálnej sieti Mussajev, no bez nejakých dôkazov na podporu svojho tvrdenia.
Bývalý vysokopostavený člen rozviedky však prišiel aj s ďalšou informáciou. "Dnes bol z FSB (Federálna služba bezpečnosti, ruská tajná služba, pozn. red.) odstránený osobný spis ‚Krasnova'. Súkromne ho spravuje jeden z Putinových blízkych spolupracovníkov," popísal Mussajev.
KGB verbovala predstaviteľov Západu, Trump mohol byť jeden z nich
Pred niekoľkými rokmi tajná správa zdôraznila, ako v roku 1985 KGB aktualizovala tajný osobnostný dotazník distribuovaný svojim dôstojníkom, v ktorom bolo podrobne opísané, ako identifikovať a naverbovať predstaviteľov Západu. Dokument podľa spravodajských zdrojov nariadil agentom, aby sa zamerali na "prominentné osobnosti Západu" s cieľom "zatiahnuť ich do nejakej formy spolupráce s nami..." Mussajevovo tvrdenie naznačuje, že Trump mohol byť jedným z takýchto cieľov.
Niektorí americkí predstavitelia už opakovane vyjadrili obavy z jeho blízkeho vzťahu s lídrom Kremľa, najmä počas jeho prvého funkčného obdobia. Podobné tvrdenia o väzbách amerického prezidenta na KGB sa objavili už v roku 2021. Vtedy bývalý agent sovietskej tajnej služby Jurij Švec povedal denníku Guardian, že si Rusko pestovalo Trumpa ako svoju významnú položku, a to cez 40 rokov. Vedelo o ňom od jeho sobáša s Češkou Ivanou Zelníčkovou v roku 1977.
Práve počas Trumpovej návštevy Moskvy v roku 1987 mu mali agenti KGB lichotiť a navrhnúť mu, aby vstúpil do politiky, pričom si o ňom zhromaždili množstvo informácií. "Dospeli k záveru, že je racionálne a psychologicky veľmi vnímavý a že naňho zaberajú lichôtky. Na tom stavali, dávali mu pocítiť, že na nich robí obrovský dojem a že je tou správnou osobou, ktorá by sa jedného dňa mohla stať americkým prezidentom, pretože práve ľudia ako on môžu zmeniť svet," hovoril Švec v denníku.
Rozruch v USA po návrate z Moskvy
Krátko po svojom návrate do USA začal Trump skúmať kandidatúru na nomináciu republikánov na prezidenta a dokonca usporiadal predvolebné zhromaždenie v Portsmouthe v štáte New Hampshire. 1. septembra vytiahol celostránkový inzerát v New York Times, Washington Post a Boston Globe s titulkom: "Na americkej zahraničnej obrannej politike nie je nič zlé, čo by malá chrbtová kosť nevyliečila".
Vo forme otvoreného listu adresovanému "americkému ľudu" hovoril Trump "o tom, prečo by Amerika mala prestať platiť za obranu krajín, ktoré si môžu dovoliť brániť sa samy". Inzeráty sa podľa agentúry AP objavili v novinách 2. septembra 1987 a vyvolali rozruch. Trumpov hovorca Daniel Klores vtedy poprel, že by jeho zamestnávateľ mal ambíciu vstúpiť do politiky.
