PRAHA - Ruskí agenti v prestrojení za diplomatov sa voľne pohybujú Schengenom, upozorňujú české a poľské tajné služby. Česká republika spolu s Poľskom presadzuje v EÚ návrh, ktorý by pohyb týchto osôb radikálne obmedzil. Oporu nachádzajú u čoraz väčšieho počtu štátov – no veľké mocnosti ako Nemecko a Taliansko návrh tvrdo blokujú.
Tisíce „diplomatov“, stovky špiónov
Európa je podľa viacerých bezpečnostných analytikov doslova infiltrovaná. Z približne dvoch tisíc ruských diplomatov, ktorí pôsobia na európskej pôde, je podľa poľského ministra zahraničia Radosława Sikorského až pätina príslušníkmi ruskej vojenskej rozviedky GRU. Ich hlavnou úlohou je špionáž, sabotáž a operácie hybridného typu – v srdci európskeho kontinentu.
Česko s Poľskom zbroja na diplomatickom fronte
Na túto skrytú hrozbu reagujú najaktívnejšie Česká republika a Poľsko, ktoré v Bruseli presadzujú návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov a ich rodín v schengenskom priestore.
„Skupina štátov, ktoré náš postoj podporujú, je dnes výrazne širšia ako pred rokom,“ povedal pre Novinky český minister zahraničia Jan Lipavský. Spomenul jasnú podporu Francúzska a poľského predsedníctva v Rade EÚ.
Lipavský podľa serveru zdôraznil, že ochrana pred ruskou špionážou je otázkou európskej bezpečnosti: „Našim partnerom dôsledne vysvetľujeme, prečo sú tieto opatrenia nevyhnutné. Pre našu vládu je bezpečnosť absolútnou prioritou.“
Nemecký odpor: Berlín nechce prísť o svojich ľudí v Moskve
Návrh má dnes v EÚ širšiu podporu než kedykoľvek predtým, no kľúčové štáty ako Nemecko a Taliansko ho stále blokujú.
„Nemci sa zatiaľ tvrdo stavajú proti. Možno veria v rýchly návrat k normálu,“ uviedol v novembri nemenovaný európsky diplomat pre Novinky. Podľa jeho slov sa ich postoj odvtedy zásadne nezmenil.
Denník The Telegraph pripomenul, že Berlín nechce návrh podporiť pre obavy, že by mohla byť ohrozená početná nemecká diplomatická prítomnosť v Rusku – približne 350 osôb.
Taliansko sa bojí o konzulárne služby
Podobné výhrady má aj Taliansko, ktoré sa obáva, že v prípade recipročných opatrení by nemohlo Rusom poskytovať primerané konzulárne služby. Aj preto patrí medzi krajiny, ktoré návrh odmietajú podporiť – hoci dôkazy o ruskej špionážnej činnosti pribúdajú.
Teror a sabotáže: Ruské spravodajské operácie v Európe
Podľa poľského denníka Rzeczpospolita ruské tajné služby stoja za viacerými útokmi na európskej pôde. Spomenúť možno napríklad podpaľačský útok v litovskom Vilniuse v roku 2023, ktorý podľa všetkého riadili priamo z Moskvy.
Ak by český návrh prešiel, Rusko by stratilo schopnosť vykonávať takéto sabotáže pod diplomatickým krytím, upozorňuje poľský server.
Poľský protiúder: Vyhostenia a obmedzenia pohybu
Poľsko však už dávno nekoná len v Bruseli. V roku 2022 vyhostilo 45 ruských diplomatov, ktorých vnútorná bezpečnostná agentúra označila za agentov pôsobiacich pod diplomatickým krytím. Dnes má Rusko v Poľsku len 21 diplomatov na veľvyslanectve vo Varšave a konzulátoch v Gdansku a Krakove.
Na jeseň 2024 Poľsko zatvorilo ruský konzulát v Poznani a vyhostilo ďalších troch agentov, ktorí podľa správy pripravovali teroristické útoky – balíčky, ktoré mali vzplanúť v lietadlách.
Režim ako sieť: Diplomati-špióni pod drobnohľadom
Minister Sikorski nedávno varoval, že asi pätina zo všetkých ruských diplomatov v Európe môžu byť špióni, pripravení zasiahnuť v hybridných konfliktoch.
Aj preto Poľsko v júni 2023 prijalo vlastné reštrikcie: Ruskí diplomati sa môžu pohybovať len v oblasti svojho konzulárneho pôsobenia. Ak chcú cestovať, musia tri dni vopred požiadať ministerstvo zahraničia. Doteraz síce Poľsko neodmietlo žiadnu z týchto ciest – no má tak pohyb pod plnou kontrolou.
Česká stopa: Návrh, ktorý rozvíril hladinu
Ako pripomenul plukovník Jacek Mąka z poľskej armády, iniciatíva na obmedzenie pohybu ruských diplomatov vznikla práve v Českej republike už v roku 2023.
„Každý návrh, ktorý Rusom sťažuje zpravodajskú činnosť v EÚ, je legitímny. A nie je náhoda, že s tým prišli práve Česi, ktorí sa s ruskou rozviedkou stretávajú už roky,“ uzatvára Mąka.
