BERLÍN - Nemecko v nedeľu čakajú predčasné parlamentné voľby. Podľa prieskumov ich vyhrá opozičná konzervatívna únia CDU / CSU, ktorú vedie ako kandidát na kancelára Friedrich Merz. Súčasný kancelár Olaf Scholz tak zrejme po voľbách skončí na čele vlády, jeho sociálni demokrati by sa ale mohli stať súčasťou budúcej koalície. Výrazne zrejme uspeje Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu, ktorá by mohla získať až pätinu hlasov. Predvolebnú kampaň, v ktorej sa strany pôvodne sústredili na ekonomiku, zmenili viaceré útoky spáchané cudzincami, po ktorých sa hlavnou témou stala migrácia a bezpečnostná situácia v krajine.
Konzervatívna únia CDU / CSU má víťazstvo prakticky isté, prieskumy jej dlhodobo pripisujú okolo 30 percent hlasov. Právnik a manažér Merz, ktorý sa zrejme stane budúcim nemeckým kancelárom, Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) po ére Angely Merkelovej vrátil ku konzervatívnym koreňom. Pôvodne chcel v predvolebnej kampani vsadiť na hospodárstvo a hlasy voličov získať sľubom naštartovania rastu. Nemecká ekonomika, ktorá je najväčšou v Európe, vlani druhý rok v rade klesla. Pre tento rok vláda počíta s rastom len o 0,3 percenta.
archívne video
Zlom v kampani priniesol januárový útok
Zlom v kampani priniesol januárový útok v Aschaffenburgu, kde neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu napadol skupinu detí zo škôlky. Zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý prispieval na pomoc. Nešlo pritom o prvý podobný útok z poslednej doby. Vlani v máji v Mannheime pobodal Afganec päť ľudí a zabil zasahujúceho policajta. V auguste potom ubodal neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie troch ľudí na mestských slávnostiach v Solingene. Tesne pred Vianocami našiel do návštevníkov vianočných trhov v Magdeburgu lekár zo Saudskej Arábie. Zabil šesť ľudí a stovky ďalších zranil. Naposledy potom minulý týždeň v Mníchove našiel odmietnutý žiadateľ o azyl z Afganistanu vozidlom do sprievodu odborárov, zranil takmer 40 ľudí. Tridsaťsedemročná žena a jej dvojročná dcéra zraneniam podľahli.
Predovšetkým v reakcii na útok v Aschaffenburgu predložil Merz Spolkovému snemu nezáväznú rezolúciu vyzývajúcu na sprísnenie migračných a azylových pravidiel. Podarilo sa ju však schváliť len za pomoci hlasov AfD. CDU / CSU si za to vyslúžila ostrú kritiku od politických konkurentov, cirkví, ale tiež od bývalej kancelárky Merkelovej. Do ulíc na protest proti prelomeniu tabu vyšli desiatky tisíc ľudí po celom Nemecku.
Hlasovanie prehĺbila aj priekopa medzi CDU / CSU a stranami súčasnej menšinovej vlády
Hlasovanie prehĺbila aj priekopa medzi CDU / CSU a stranami súčasnej menšinovej vlády: sociálnymi demokratmi (SPD) a zelenými. Obe strany boli od decembra 2021 až do vlaňajšieho novembra spolu so slobodnými demokratmi (FDP) súčasťou vlády takzvanej semaforovej koalície. V Nemecku sa tradične vládnym koalíciám priraďujú názvy podľa farieb, ktorými sa prezentujú jednotliví členovia, v tomto prípade to boli červená, žltá a zelená. Trojkoalícia sa rozpadla pre hlboké nezhody ohľadom hospodárskej a finančnej politiky, ktoré plynuli okrem iného z ideologickej rozdielnosti koaličných strán.
Tá zrejme nebude malá ani pri budúcej vládnej koalícii. Podľa posledných prieskumov totiž nie je vylúčené, že bude Merz musieť k svojim konzervatívcom do vlády prizvať tak sociálnych demokratov, ako aj zelených, aby získal v Spolkovom sneme väčšinu. V takzvanej kenskej koalícii by sa tak museli vyvažovať záujmy hneď štyroch strán. CDU a CSU sú z historických dôvodov dve samostatné strany, ktoré majú aj rozdielne programy. Kým CDU kandiduje v 15 zo 16 spolkových krajín, jej sestra CSU kandiduje len v Bavorsku. Spoluprácu s AfD Merz kvôli jej extrémistickým postojom pred voľbami kategoricky vylúčil.
Na budúcu nemeckú vládu pritom čaká rad veľkých výziev
Ekonómovia upozorňujú, že je potrebné naštartovať hospodársky rast, odborníci na migráciu vyzývajú na zavedenie pravidiel na jej lepšie riadenie a zlepšenie integrácie. Obe skupiny varujú, že nezvládnutie týchto problémov by mohlo ďalej posilniť krajnú pravicu a pomôcť ju k víťazstvu vo voľbách v roku 2029. Nový kancelár sa k moci dostane navyše v čase, keď sa rozhoduje o ďalšom osude Ukrajiny, ktorá sa už tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii, a Spojené štáty sa pod vedením prezidenta Donalda Trumpa odvracia od Európy. Merz chce v zahraničnej a európskej politike výrazne posilniť úlohu Nemecka.
Okrem CDU / CSU, AfD, SPD a zelených sa do parlamentu môžu dostať ešte dve strany z ľavého okraja politického spektra: Ľavica a Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW). Ľavica má korene v komunistickej Zjednotenej robotníckej strane (SED), ktorá vládla ako štátostrana v Nemeckej demokratickej republike (NDR). BSW sa od nej predvlani odštiepila, v programe žiada obmedzenie migrácie a väčšiu ústretovosť k Rusku. Ešte pred pol rokom to vyzeralo, že rozštiepením Ľavica oslabila natoľko, že z parlamentu po voľbách vypadne. V posledných týždňoch sa ale trend obrátil a okolo päťpercentnej hranice potrebnej pre zvolenie sa naopak pohybuje BSW. Ľavica mala v posledných prieskumoch sedem percent hlasov. Pod päť percent sa dlhodobo drží donedávna vládna FDP, ktorá sa tak zrejme do snemu neprebojuje.
Nemecko má 83,3 milióna obyvateľov. Nových 630 poslancov bude vyberať 59,2 milióna oprávnených voličov. Voľby sa konajú nezvyčajne v zime, v riadnom termíne sa mali konať až na konci septembra. Naposledy sa parlamentné voľby v Nemecku v zime konali v roku 1987, vtedy pripadli na 25. januára. Viacero miest Nemecka bolo vtedy vo volebný deň zasypaných snehom. Podľa aktuálnej predpovede počasia by nadchádzajúcu nedeľu mohli po predchádzajúcich mrazivých dňoch teploty vyšplhať až k 16 stupňom Celzia, čo by mohlo mať dopad aj na volebnú účasť.
