MOSKVA - Ruský útok na Ukrajinu mal Kremľu priniesť viac moci a upevniť jeho geopolitický vplyv. Tajná správa, ktorú získal britský denník Financial Times (FT), však ukazuje pravý opak – vojna Moskvu oslabuje a vzťahy s bývalými sovietskymi republikami sa zhoršujú.
Podľa FT sa v apríli minulého roka konalo v Kremli interné strategické rokovanie pod vedením ruského premiéra Michaila Mišustina. Na stretnutí boli ruskí predstavitelia informovaní o tom, že pokusy Moskvy o upevnenie vplyvu v postsovietskom priestore zlyhávajú. Správa odhalila, že invázia na Ukrajinu vážne poškodila vzťahy Ruska s krajinami, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu.
Ruská stratégia sa rúca
Zhoršenie vzťahov sa však netýka len postsovietskych krajín – podľa Kremľa trpí aj spolupráca s krajinami tzv. globálneho Juhu. Kľúčovým problémom sú západné sankcie a ekonomické rozhodnutia, ktoré situáciu Moskvy ešte viac komplikujú.
Na tajnom stretnutí sa údajne zúčastnili aj tvrdí kremľskí ideológovia, ako ultranacionalistický stratég Alexander Dugin či propagátor jadrového úderu Sergej Karaganov. Kremeľ na odhalenia Financial Times doteraz oficiálne nereagoval.
Hlavným strategickým cieľom Ruska malo byť vytvorenie jednotného bloku priateľských štátov, ktoré by s Moskvou úzko spolupracovali. Tento plán sa však podľa správy vzďaľuje realite. Jeden z hlavných dôvodov vidí Kremeľ v tom, že západné krajiny nútia štáty Strednej Ázie, ktoré mali tradične blízke vzťahy s Moskvou, aby sa aspoň čiastočne prispôsobili sankciám uvaleným na Rusko. Západ im na oplátku ponúka prístup na medzinárodné trhy, nové dopravné koridory a dodávateľské reťazce, ktoré obchádzajú Rusko, píše Financial Times.
Od Moskvy sa odvracajú aj tradiční spojenci
Krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, si za to nechávajú štedro platiť – napríklad tým, že ruské firmy nútia presúvať svoje sídla a výrobu na ich územie alebo požadujú vysoké provízie.
Správa predložená v Kremli odporučila, aby Moskva pristupovala k týmto štátom s väčšou trpezlivosťou, apelovala na spoločnú sovietsku minulosť a oficiálne uznávala ich nezávislosť. Zároveň však konštatuje, že viaceré z nich sa orientujú na nové strategické aliancie – napríklad turkické štáty – a uprednostňujú angličtinu pred ruštinou ako druhý cudzí jazyk.
Najväčšiu kritiku si podľa Financial Times vyslúžilo Kazachstan, ktoré sa čoraz viac vzďaľuje ruskej sfére vplyvu. Naopak, Bielorusko pod vedením Alexandra Lukašenka, ktorého režim Moskva v minulosti zachránila, je v správe označené ako „modelový príklad úspešnej spolupráce“.
