KYJEV/BRATISLAVA – Ukrajina čelí v týchto dňoch kritickému nedostatku plynu, čo spôsobilo zvýšenie dovozu z okolitých krajín. Dôvodom sú najmä opakované ruské raketové útoky zamerané na plynárenskú infraštruktúru Ukrajiny, pričom Kyjev tak teraz musí stratený plyn kompenzovať aj vyšším dovozom zo Slovenska či Maďarska, hoci práve otázka zastavenia tranzitu plynu z Ruska zhoršila vzájomné vzťahy medzi týmito krajinami.
Európa musí pre zastavenie toku ruského plynu cez Ukrajinu od začiatku tohto roka nahradiť dodávky zhruba piatimi percentami suroviny, a viac sa tak spolieha na zásobníky, ktorých úroveň je už pod priemerom pre toto ročné obdobie. Ruský plyn prestal cez Ukrajinu prúdiť, pretože na konci minulého roka skončila päťročná zmluva o tranzite, ktorú vláda v Kyjeve odmietla predĺžiť.
archívne video
Problém má však aj Ukrajina, ktorá od minulého týždňa zvyšuje dovoz plynu z Poľska, Maďarska a zo Slovenska po sérii ruských raketových útokov na ukrajinské plynárenské zariadenia, píše Reuters. Kyjev bude aj v pondelok importoval zemný plyn vo vysokom objeme 16,3 milióna metrov kubických, rovnako ako tomu bolo v nedeľu. Z údajov vyplýva, že Ukrajina doviezla v nedeľu 7,1 milióna m3 plynu z Maďarska, 7,3 milióna zo Slovenska a 1,8 milióna z Poľska.
Paradoxná situácia
"Po útokoch musí Kyjev stratený plyn zjavne kompenzovať práve vyšším dovozom zo Slovenska či Maďarska. Ide o paradoxnú situáciu, pretože obe krajiny sú s Kyjevom v spore práve ohľadom plynu. Prekáža im, že Kyjev od začiatku tohto roka neumožňuje prepravu plynu cez svoje územie," povedal pre ČTK hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Ukončenie tranzitu Moskvu povzbudzuje k útokom na ukrajinskú plynovodnú sieť, pretože Rusi už nemajú čo stratiť, upozorňuje Kovanda. "Čo je horšie, Ukrajina už nemôže z tranzitu odoberať plyn sama pre seba. Kým tranzitom tiekol ruský plyn, jeho časť si brala pre seba. Nakúpila ho oficiálne napríklad od Slovenska, kam už teda nikdy nedotiekol. Kyjev si ho akoby odčerpal pre seba ešte na ukrajinskom území," dodáva Kovanda.
Opísanému režimu sa hovorí virtuálny spätný tok, pretože ruský plyn – medzitým kúpený už Slovenskom, teda obchodne už plyn slovenský – prúdi akoby, teda virtuálne, spätne, zo Slovenska na Ukrajinu. S ukončením tranzitu ruského plynu ale Kyjevu skončila možnosť ruský plyn v rámci virtuálneho spätného toku odoberať.
Naplnilo sa negatívne očakávanie
Už koncom januára upozornila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), že Ukrajina nebude mať dostatok plynu na vlastnú spotrebu. „Upozorňovali sme už v decembri, že toto rozhodnutie je jednostranné, nerozumné, nepragmatické a bude mať vážne dopady na zvýšené ceny plynu pre celú Európu. No naplnilo sa aj naše druhé negatívne očakávanie tohto rozhodnutia, že Ukrajina nebude mať dostatok plynu na vlastnú spotrebu,“ napísala ministerka na sociálnej sieti.
Plyn je medziročne o dve tretiny drahší
Ceny plynu a elektrickej energie v minulom týždni opäť prelamovali ročné maximá. V porovnaní s koncom januára sa cena plynu zvýšila o 4,6 % a cena elektriny vzrástla o 1,6 %. Podľa odborníkov cenu plynu ovplyvnilo chladné počasie a aj nedostatok tejto suroviny na Ukrajine, ktorá zemný plyn začala nakupovať na európskom trhu. Plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa v piatok predával za 55,723 eura/MWh, čo je medziročne o 68,3 % viac. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom plyn zdražel o 4,6 % a oproti začiatku roka jeho cena vzrástla o 10,2 %.
I keď na domácnosti vzhľadom na zastropované ceny nemá aktuálny rast cien okamžitý vplyv, zdražovanie sa prejaví pri stanovení regulovaných cien plynu a elektriny na rok 2026. Podniky, pokiaľ nemajú dlhodobé zmluvy na odber energií, pocítia zdražovanie okamžite, čo sa s určitým časovým odstupom môže prejaviť na rastúcich cenách výrobkov a služieb.
Invázia ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 prispela v Európe k energetickej kríze, kedy sa skokovo zvýšili regionálne ceny plynu a potom aj ceny skvapalneného zemného plynu (LNG) vo svete. Ceny plynu sa však začali výraznejšie zvyšovať už pred vojnou na Ukrajine. Podľa časti ekonómov je to v súvislosti s takzvanou Zelenou dohodou pre Európu (Green Deal), v ktorej Európska únia stanovila harmonogram rýchleho odklonu od fosílnych palív.
