-1 °C
VARŠAVA - Vyše päť metrov vysoký plot s ostnatým drôtom, za nimi protitankové zákopy, obrie železobetónové bloky spojené oceľovým lanom a mínové polia. To všetko v dĺžke 800 kilometrov. Tak by malo do budúcnosti vyzerať opevnenie východnej hranice Poľska, ktoré Varšava plánuje vybudovať v rámci programu nazvaného Východný štít (Tarcza Wvýchod, East Shield). Výstavba sa začala v lete 2024, ukončená by mala byť do roku 2028.
"Chceme odstrašiť agresora a zároveň pripravujeme našu armádu na prípadný útok nepriateľov. Takisto chceme chrániť NATO a EÚ," povedal novinárom poľský generál Stanislaw Czosnek, zástupca náčelníka generálneho štábu poľskej armády.
archívne video
Hrozby z Bieloruska a Ruska
Poľsko sa rozhodlo vytvoriť komplexnú obrannú infraštruktúru na východnom krídle NATO, aby zabránilo hrozbám z Bieloruska a Ruska. Poľská vláda na projekt vyčlenila desať miliárd zlotých, ďalšie financie krajina získa aj z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Projekt je zatiaľ vo svojom začiatku, v niektorých častiach hranica už ale pomaly vzniká. Ako by mala budúca ochrana postupne sčasti vyzerať, je vidieť napríklad pri teraz uzavretom hraničnom priechode Polowce v regióne Podľasí.
"Keď sú betónové bloky všade a sú spojené, nie je možné cez ne prejsť. Počas vojny tam budú ešte protitankové míny a za nimi pripravujeme bojové pozície armády. Ani tanky neprejdú, testovali sme to," opísal priamo na hraničnom priechode poľský plukovník Mariusz Ochalski. Cesta pokračuje z hraničného priechodu až do západobieloruského mesta Brest. "Je to hlavná cesta, odkiaľ by tanky cudzej armády mohli prísť. Vďaka Ukrajine sme sa poučili, musíme byť pripravení," dodal ochalski. V niektorých častiach hranice, ktoré sú menej prístupné, napríklad v hlbokých lesoch, budú mať podľa neho zábrany trošku iný charakter. Plánom ale je pokryť celú východnú hranicu krajiny.
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 prinútil Poľsko zvýšiť v minulom roku výdavky na obranu na 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tento rok by sa výdavky mali pohybovať okolo 4,7 percenta HDP. Ide o vôbec najvyššie číslo v rámci Európskej únie, Česká republika dáva na obranu dve percentá HDP.
Poľsko sa podľa generála Czosneka rozhodlo projekt Východný štít začať hneď z viacerých dôvodov. "Sú to protizápadné postoje Ruska a tiež jeho neoimperiálne ašpirácie. Rusi pre nás stále predstavujú hrozbu, navyše vykonávajú najrôznejšie nepriateľské, hybridné a kybernetické útoky," vymenoval poľský generál. V tejto súvislosti spomenul napríklad takzvanú nástrojalizáciu migrácie, kedy práve krajiny ako Rusko a Bielorusko využívajú migráciu na vydieranie európskych krajín.
Migračný tlak
V čase najväčšieho migračného tlaku zaznamenala armáda aj okolo 500 pokusov o nelegálne prekročenie hranice za deň, teraz býva týchto pokusov okolo 50 denne. Ide pritom najmä o obyvateľov krajín z Afriky a Blízkeho východu, ktorým k hraniciam pomáhajú bieloruské bezpečnostné zložky.
Ďalšie hrozby prichádzajú podľa Czosneka zo vzduchu, spomenul najmä drony. V roku 2021 zaznamenali vojaci aj 100 nepriateľských dronov za mesiac, teraz ich býva okolo 50. Problémom je tiež špionáž zo strany Ruska, aj vzhľadom na to, že Poľsko je jedným z najdôležitejších logistických uzlov, odkiaľ prúdi vojenská a humanitárna pomoc na Ukrajinu. "To všetko nás viedlo k tomu, že musíme byť pripravení vopred, aby sme sa boli schopní brániť a zároveň odstrašiť," uviedol poľský veliteľ. "Plus pripraviť sa na vojnu, ak by k tomu došlo," doplnil.
Investujú aj do postov a opravy ciest
Východný štít ale neznamená len opevnenie hraníc, Poľsko chce peniaze investovať aj do mostov či opráv ciest, aby uľahčilo pohyb vojakov a techniky. Mali by vzniknúť aj protidronové systémy a financie budú použité aj na výcvik a vzdelávanie. "Keby bola aj Ukrajina viac pripravená pred útokom, mohla by súčasná situácia byť možno aj iná," uzavrel poľský generál.
