Sobota18. máj 2024, meniny má Viola, zajtra Gertrúda

Československu hrozila podľa Mečiara vojna: Všetko to začalo pomlčkou!

17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Podpísali ju predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar.
17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Podpísali ju predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar. (Zdroj: TASR)

PRAHA - Unikátne svedectvo o tom, ako sa z Československa stali dve samostatné republiky, prináša kniha redaktora Dušana Spáčila a publicistky Kataríny Čechovej Ako praskali švy. O svoje spomienky na dobu práve pred dvadsiatimi rokmi sa v nej podelili nielen tí, ktorí bojovali za spoločný štát, ale aj tí, ktorí rozdelenie podnietili. Niektoré sú naozaj šokujúce.

Václav Klaus

Prezident ČR, v čase rokovania o rozpade republiky predseda českej vlády

O tom, kedy sa vlastne začalo hovoriť o "slovenskej otázke": Začiatkom januára 1990 vznikla prirodzená ambícia: musí sa čo najskôr zísť parlament, aby zrušil slovo "socialistická" v názve štátu. Všetci sme to považovali za samozrejmosť. Lenže zrazu vyvstal šokujúci problém: slovenskí poslanci prišli s myšlienkou, že keď už sa vypúšťa slovo socialistická, má sa dať doprostred slova Československo pomlčka!

O svojom náprotivku Vladimírovi Mečiarovi: Mečiar je homo politicus, ktorý, keby 51% Slovákov za každú cenu chcelo udržať spoločný štát, za neho bude bojovať. Pretože ale vedel, že v politickej sfére na Slovensku nie je nikto, kto by chcel udržať spoločný štát, pridal sa na druhú stranu.

O tom, čo bolo najväčším problémom: Rozdelenie logicky viedlo k tomu, že sa musí zrušiť Federálne zhromaždenie. A teraz si predstavte ten súkromný problém nemalého počtu politických špičiek. Zdvihnúť ruku pre to, že končia v politike, že straiaí vysoký spoločenský status aj na vtedajšie pomery vysoký poslanecký plat.


Vladimír Mečiar

Stále predseda HZDS, v roku 1992 predseda slovenskej vlády

O tom, prečo na Slovensku prebiehala ekonomická transformácia inak: Báli sme sa, že sa rozkradne veľké národné bohatstvo. My sme preto zastavili aj kupónovú privatizáciu! Vyčlenili sme základné veci, o ktoré mala záujem spoločnosť, a tie sme do privatizácie nikdy nepustili! Aj keď tlak bol mimoriadne veľký. Prišiel napríklad zástupca nejakého londýnskeho klubu a začal rozdeľovať, čo z energetiky komu pripadne, čo z plynu komu pripadne. Moje otázky boli: "Kto u toho vášho rokovania bol zo Slovenska? Ako si môžete dovoliť prísť a diktovať nám, čo máme robiť? "

O tom, prečo s Václavom Klausom chceli rýchle rozdelenie: Počas jediného roka by nás vývoj zmietol a konflikt by museli riešiť jednotky OSN. Na slovenskej strane navyše vyvolávalo istý nepokoj i to, že Česi mali už dokonale spracovaných niekoľko variantov vývoja vrátane svojich jednostranných krokov. Dokonca sa už riešili krízové ​​zásoby a zabezpečenie hranice. Slovenská strana nemala absolútne nič.

Petr Pithart

Dnes senátor, Klausov predchodca vo funkcii predsedu českej vlády

O tom, že Česi Slovákov vôbec nepoznali: Môj priateľ Václav Žák, vtedy podpredseda ČNR, v jednu chvíľu zistil, že poslanci o Slovensku a o slovenských dejinách a dejinách československých vzťahov nevedia skoro nič. To mohlo byť tak na jar 1990. Žák preto ponúkol poslancom - asi ako pán učiteľ vyzýva zaostalých žiakov: "Kto chce, príďte popoludní, ja vám to vysvetlím." Ako na doučovacom krúžku. A oni ochotne prišli! Nechať sa poučiť! Pamätám sa, že som prišiel večer do ČNR, tam potichu sedelo snáď päťdesiat poslancov a zapisovali si, čo im kamarát Venca rozprával.

Miro Žbirka

Slovenských spevák

Že by to pre Slovákov bolo teraz jednoznačne lepšie, s tým si dovolím minimálne polemizovať. Teraz musíme aspoň pracovať na tom, aby naše kultúry zostali prepojené a neobrátili sa k sebe chrbtom s tým, že "vy v susednej krajine nás už nezaujímate". Keby som bol dnešným mladým slovenským spevákom, tak by som sa chcel presadiť aj v Čechách, pretože to je jediná možnosť, ako to so slovenským jazykom v inej krajine urobiť. Všade inde totiž musí cudzinec spievať anglicky. V Čechách vám rozumie. V čase ČSSR a ČSFR to bola samozrejmosť, dnes to ešte ako-tak funguje, ale nemusí to vydržať dlho.

Deana Horváthová - Jakubisková

O tom, ako to, že rozdelenie prebehlo tak rýchlo: Predstavte si manželstvo, ktoré sa rozvádza. Majú jednu chatu, jeden byt a jedno auto. Hádajú sa o to niekoľko rokov. A vy mi chcete povedať, že republika, ktorá bola pohromade od roku 1918, sa dá rozdeliť za štyri mesiace?! Takí géniovia tam zase nesedeli. Preto si myslím, že ten model už musel byť pripravený.

Od pomlčkovej vojny k samostatnosti

Po zamatovej revolúcii v roku 1989 nikomu ani nenapadlo, že by sa Československo malo rozdeliť. Začiatkom roku 1990 prezident Václav Havel prišiel za poslancami federálneho parlamentu s plánom na vypustenie slova socialistická z pomenovania republiky. Parlamentní politici však túto zámienku využili k tzv. pomlčkovej vojne, ťahanice o nový názov spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Výsledkom dvojmesačného rokovania bol názov Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR). Na Slovensku začali patriť k folklóru demonštrácie, na ktorých nacionalisti volali "Dosť bolo Prahy." Zásadným zlomom boli parlamentné voľby v roku 1992, v ktorých slovenskí priaznivci federácie drvivo prehrali. Do čela českej reprezentácie sa dostala ODS vedená pragmatickým Václavom Klausom, najsilnejšou silou na Slovensku sa stalo HZDS, na čele s populistom Vladimírom Mečiarom.

Títo politici usúdili, že nemá zmysel ďalej diskutovať o spoločnom štáte a na rokovaní v brnianskej vile Tugendhat prišlo k dohode o rozdelení Československa. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR. Nový rok 1993 už prežili Česi a Slováci vo vlastných suverénnych štátoch.

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu