BRUSEL - Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) sa nezúčastní na prvej časti mimoriadneho rozpočtového summitu EÚ, ktorý sa začne 20. februára. Premiér to uviedol v utorok po rokovaniach s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Bruseli.
Pellegrini pripomenul, že na túto skutočnosť - v rámci debát o podobe dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 - upozornil aj Michela a vysvetlil mu situáciu v spojitosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami na Slovensku a svojou účasťou na jednej z veľkých televíznych predvolebných debát."Informoval som Michela, že nebudem môcť prísť na prvú začiatočnú debatu, ale potom hneď po jej skončení (debaty) nasadnem do lietadla a ešte v tú noc priletím do Bruselu," uviedol premiér.
Dodal, že počíta s tým, že rokovania budú stále prebiehať, najmenej do piatku 21. februára, lebo to budú naozaj náročné rokovania a kompromis sa bude hľadať ťažko."Dovtedy požiadam niektorého z našich kolegov z Vyšehradskej štvorky, aby ma zastupoval. Pravdepodobne sa obrátim na českého premiéra Andreja Babiša, ktorý bude veľmi aktívne vystupovať v prospech nás, kohéznych krajín, a bude brániť teda aj pozíciu Slovenska," vysvetlil premiér.
Slovensko chce byť konštruktívny partner
Slovensko chce byť konštruktívny partner počas konečných debát o podobe sedemročného rozpočtu Európskej únie (2021 - 2027), zároveň však nesmie zabúdať na svoje priority a záujmy. Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) to uviedol v utorok po rokovaniach s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Bruseli. Hlavnou úlohou šéfa Európskej rady, ktorý sa v tomto a budúcom týždni stretne s lídrami všetkých 27 členských krajín, je nájsť čo najviac zhodných čŕt pre tvorbu budúcej finančnej perspektívy Únie.
Pellegrini pred novinármi priznal, že očakáva, že to bude jeden z "komplikovanejších" summitov a hoci ho Michel informoval, že má ambície dosiahnuť finálnu dohodu, určite to nebude ľahké. A možno k dohode na summite ani nedôjde, lebo na víkendovom summite krajín zo skupiny Priatelia kohézie v Portugalsku zaznel jasný hlas a bola podpísaná deklarácia, že tieto krajiny nechcú krátenie eurofondov a škrty v kohéznej politike. Tento postoj však podľa neho viedol k protiodpovedi krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do eurorozpočtu a ktoré majú opačný postoj ako tie kohézne.
"Ja som za Slovensko deklaroval, že chceme byť konštruktívny partner na debatu, ale ako predseda vlády musím bojovať za záujmy Slovenska a vyjednať pre nás čo najlepšie podmienky," opísal situáciu premiér. V tejto súvislosti zopakoval, že SR už bude platiť viac do rozpočtu EÚ. Je to dané výpadkom časti príjmov po odchode Británie z Únie a aj tým, že Slovensko sa vďaka členstvu v EÚ a vďaka eurofondom rozvíja a pre rozvinutejšiu krajinu už platí nový prepočet odvodov do eurorozpočtu.
Skôr výmena informácií
Upozornil tiež, že pre Slovensko je dôležitá aj férovosť nastavenia dlhodobého rozpočtu, pretože ak budú pre členské krajiny platiť rôzne rabaty a zľavy, tak nie je možné, aby Slováci - podľa určitých prepočtov - platili do EÚ viac ako rozvinutejšie Holandsko. A spresnil, že ak dôjde ku kráteniu rozpočtu v kohézii, tak by to malo byť nejakým spôsobom rovnomerné, dotknúť sa všetkých členov rovnako a nepoškodiť viac kohézne krajiny ako čistých prispievateľov.
Pellegrini tiež upozornil, že na rozpočtovom summite chce presadzovať aj niektoré priority "technického charakteru", napríklad zachovať možnosť zvýšeného kofinancovania, pokračovanie pravidla n+3, čiže mať k dispozícii po ďalšie tri roky čerpanie nevyužitých eurofondov z predošlého programovacieho obdobia, a bojovať aj za viac peňazí na rozvoj vidieka a pre poľnohospodárstvo."Dnes to bolo skôr o výmene informácií a posúdenie, či vôbec je na stole nejaký možný kompromis. Michel bude mať koncom budúceho týždňa už ucelenejší obraz, teda aj po rokovaniach s najväčšími krajinami, ktoré však môžu byť najväčšou brzdou pri rokovaniach o dlhodobom rozpočte," skonštatoval premiér.
Šanca 50 na 50
Európska komisia navrhla sedemročný rozpočet vo výške 1,11 percent HNP 27 členských krajín. Blok čistých prispievateľov to chce skresať na jedno percento. Na otázku, či je Slovensko ochotné na kompromis v podobe 1,07 alebo 1,08 percenta HNP, premiér uviedol, že slovenská strana sa nikdy netajila platiť viac do rozpočtu Únie ako doteraz, zároveň však priznal, že návrh eurokomisie bol prijateľný."Ak dôjde k redukcii na 1,07 percenta, aj to môže byť cesta, ale dnes povedať, ako to dopadne, je predčasné. Nechcem prejudikovať žiadne čísla a percentá. To všetko bude výsledkom ťažkých nočných dohôd," odkázal na nadchádzajúci summit.
Pellegrini dáva Michelovi šancu uspieť pri dohode o konečnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ, túto dohodu však podľa neho môžu zastaviť niektoré členské krajiny a k pokroku nemusí dôjsť. "Dávam tomu šancu 50 na 50. Samozrejme, pre Úniu ako takú by to bolo dobré, pretože by sme sa na marcovom a júnovom summite mohli venovať ďalším otázkam, posúvať Úniu dopredu a prijímať potrebné rozhodnutia. Tak by malo fungovať efektívne vedenie EÚ. Rozpočet je však taká citlivá vec, že nájsť zhodu medzi 27 členskými krajinami znamená, že všetci budeme mať čo robiť," uzavrel.
Škrty v iných politikách
Kohézne krajiny Európskej únie naznačili, že chcú udržať výšku financovania politiky kohézie cez dlhodobý európsky rozpočet na doterajšej úrovni. Škrty na dosiahnutie tohto cieľa sú možné v iných politikách EÚ. Naznačil to v utorok v Bruseli predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD). Premiér o podobe sedemročného rozpočtu EÚ (2021 - 2027) rokoval s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorý sa v tomto a budúcom týždni stretne s lídrami všetkých 27 členských krajín v snahe dosiahnuť kompromis pri tvorbe budúcej finančnej perspektívy Únie.
Pellegrini priznal, že v návrhu budúceho sedemročného rozpočtu sa niektoré položky zvýšili práve na úkor kohézie. V tejto súvislosti spomenul napríklad centrálne riadené programy ako Erasmus+, o ktorých sa rozhoduje priamo v Bruseli. "Nedokážeme z nich vyčerpať ani to, čo by nám pri nejakom pomere prináležalo," opísal situáciu. "Preto nie je pre nás účelné, aby sa o niekoľko miliárd zvyšovali centrálne riadené programy, ktoré určite budú viac smerovať do väčších krajín. Tu by sme mohli urobiť nejaké zníženie," spresnil.
Chod euroinštitúcií stojí niekoľko desiatok miliárd eur
Ďalšou oblasťou na škrty je podľa neho administratíva, lebo chod euroinštitúcií stojí niekoľko desiatok miliárd eur, a určite aj tu sa nájdu možnosti na šetrenie. Dodal, že uvažovať sa dá aj o menších výdavkoch na obranu a bezpečnosť, keďže väčšina krajín EÚ je aj v NATO, kde je stanovený harmonogram zvyšovania výdavkov na obranu a modernizáciu vybavenia armád. Pripomenul, že sú diskusie, či za takejto situácie je dôležité výrazné zvýšenie výdavkov na obranu aj z centrálneho európskeho rozpočtu.
"Myslím si, že tých niekoľko desiatok miliárd eur, o ktoré má byť ukrátená kohézna politika, sa určite dá nájsť primeranými škrtmi v iných politikách, o ktorých si dnes niekto myslí, že by mali byť financované bohatšie," vysvetlil premiér. A dodal, že na nadchádzajúcom rozpočtovom summite EÚ (20. - 21. 2.) možnosť na kompromis existuje a ak chcú členské krajiny dohodu o dlhodobom rozpočte naozaj dosiahnuť, tak musia urobiť všetko pre to, aby našli zdroje, ktoré vykryjú plánovaný výpadok v kohézii.
