Smer, SNS a ĽSNS zakázali prieskumy 50 dní pred voľbami: Kritika sa valí zo všetkých strán | Topky.sk

°C

Štvrtok, 21. november 2019. Meniny má Elvíra, zajtra Cecília.

Smer, SNS a ĽSNS zakázali prieskumy 50 dní pred voľbami: Kritika sa valí zo všetkých strán

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock
28.10.2019 23:59

BRATISLAVA - Moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky sa predĺži zo 14 na 50 dní. Parlament schválil pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer-SD k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva a taktiež celú novelu. O tom, že by sa malo moratórium predĺžiť, hovoril ako prvý predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.


Zdôvodnil to tým, že prieskumy sa na Slovensku kupujú. Proti predĺženiu moratória je Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied či Inštitút verejných otázok. Sociologický ústav tvrdí, že návrhy na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov preferencií politických strán pred voľbami sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácií. Zmeny sa budú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva taktiež zavádza, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine sa nebudú zneužívať na propagáciu. Predkladatelia za Smer-SD Marián Kéry a Martin Nemky presadili, že údaje o zamestnaní kandidátov na kandidačnej listine, ako aj na hlasovacom lístku, budú skutočne údajmi o ich zamestnaní a tento priestor sa nebude zneužívať na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb.

Ilustračné foto
Zdroj: SITA

Po novom nebude tento údaj používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve či združeniu. Novela zákona má podľa predkladateľov pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidačnej listine politickej strany. „Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať,“ píšu predkladatelia.

Samotný návrh upravujúci uvádzanie zamestnanca kandidátov na listine podľa politologičky z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej v zákone o voľbách znamená len kozmetické úpravy bez väčšieho celospoločenského prínosu. „Za úvahu by naopak stáli návrhy zmien súčasného pomerného systému vo voľbách do Národnej rady SR na väčšinový či zmiešaný, aby sme znížili regionálne rozdiely, čo je podstatne väčší problém ako propagácia vlastnej neziskovky či firmy počas volieb,“ uviedla Dulinová Bzdilová.

Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov naopak čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Za pozmeňovací návrh i za celú novelu hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru-SD a SNS, ako aj ĽSNS Mariana Kotlebu.

Predĺženie moratória zrejme skončí na Ústavnom súde, myslí si Kresák

Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami pravdepodobne skončí na Ústavnom súde SR. Myslí si to poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Povedal to po pondelkovom schválení novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou sa zmenil aj zákon o volebnej kampani. V prípade námietky na Ústavnom súde vidí Kresák veľkú šancu na úspech. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek vylúčil dohodu s ĽSNS na podpore návrhu.

Peter Kresák
Zdroj: TASR - Martin Baumann

"Bola dohoda s niekým, kto nebol v koalícii. Mám veľký problém s týmto návrhom. Zrejme skončí na Ústavnom súde," reagoval Kresák na schválenie predĺženia moratória. Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín pred voľbami.

"Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje," poznamenal Bugár s tým, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli. Zdôraznil, že strana od začiatku avizovala, že návrh nepodporí. Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené.

Smer, SNS a ĽSNS
Zdroj: SITA/Martin Medňanský

Proti návrhu hlasovala aj poslankyňa Mosta-Híd Irén Sárközy. Z Mosta-Híd podporil návrh len Elemér Jakab. Opozičné strany túto zmenu nepodporili, výnimkou boli len poslanci ĽSNS. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek nevidí problém v tom, že zákon prešiel s podporou ĽSNS. "Nikto sa s nikým nespojil. Každý presadzoval svoj názor podľa svojho vedomia a svedomia. Ja vás ubezpečujem, že žiadne dohody neexistovali," povedal a vylúčil, že by mal Smer-SD s ĽSNS dopredu dohodu na podpore zákona. Na otázku, či je to predzvesť budúcej koalície po voľbách odpovedal, že žiadna z týchto strán ešte nevie, či vôbec bude v parlamente.

Prezidentka by nemala podpísať predĺženie moratória, myslí si Cséfalvayová

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová verí, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpíše schválené predĺženie moratória na 50 dní pred voľbami. O vrátenie zákona požiada prezidentku aj mimoparlamentná strana Za ľudí. Podľa poslankyne by Čaputová vrátením zákona do parlamentu zabránila nedemokratickému meneniu sa pravidiel tesne pred voľbami a "nespravodlivému deleniu slovenských občanov na informovaných, a tých, čo majú ostať v nevedomosti".

Katarína Cséfalvayová
Zdroj: TASR/Martin Baumann

"Viacerí ústavní právnici, odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú volebným systémom a politickým kampaniam, upozorňujú, že možno ide aj o porušenie ústavného práva na informácie. Preto by som chcel požiadať prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon posúdila a využila svoje prezidentské oprávnenia a vrátila ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie," uviedol podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak v stanovisku, ktoré poslala strana.

Cséfalvayová sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou SR. "Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je obmedzením základného práva občanov na informácie. Toto právo môže byť obmedzené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. A čo je v dnešnej dobe hybridných hrozieb úplne najvážnejšie, schválený návrh zákona necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných správ," dodala.

Smer, SNS a ĽSNS
Zdroj: Topky/Vlado Benko Jr.

Schválenou zmenou sa podľa poslankyne slovenská verejnosť ponorí do informačnej tmy. "Prispejeme tak k informačnému chaosu a pretlaku neserióznych zdrojov informácií, ktoré sa veľmi pravdepodobne budú masovo šíriť slovenskými sociálnymi sieťami," dodala. "Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou," vyhlásila tiež Cséfalvayová.

Najhoršia zmena, akú kedy NR SR schválila

Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky pred voľbami zo 14 na 50 dní je jednou z najhorších zmien, aké kedy Národná rada SR schválila od jej konštituovania. Myslí si to politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov. Ako uviedol, považuje to za znevažovanie výdobytkov Novembra ´89. Okrem porušovania práva občanov na informácie ide podľa neho aj o zavedenie cenzúry.

„Politické strany si privlastnili právo tieto informácie mať a občanom zaviedli zákaz nimi disponovať. Je to škandál, ktorý nemá obdobu. Symbolizuje to i to, že túto novelu zákona schválil parlament v predvečer novembrovej revolúcie,“ povedal Mesežnikov.

Smer, SNS a ĽSNS
Zdroj: SITA

Podľa politológa by predĺženie moratória mohlo skončiť na ústavnom súde. „Ústavný súd teraz bude kľúčovým hráčom, ktorý môže rozhodnúť o tom, aby sa aspoň parlamentné voľby 2020 konali podľa doterajších pravidiel,“ vyhlásil Mesežnikov. Zároveň priblížil, že takýmito opatreniami sa kedysi vyznačoval bývalý premiér Vladimír Mečiar. „Teraz sa k nemu pridal Robert Fico, Andrej Danko a Marian Kotleba, ktorých strany tento zákon schválili. Občania by si to preto mali pamätať,“ dodal politológ.

Podpora ĽSNS neprekvapila, tvrdí Baránik

Poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS) je presvedčený, že predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami nepochybne skončí na Ústavnom súde (ÚS) SR. Verí však, že prezidentka zákon vetuje. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič si nemyslí, že návrh je protiústavný, podpora koaličného návrhu zo strany ĽSNS ho neprekvapila.

Baránik tvrdí, že navrhovatelia dlhšieho moratória dúfajú, že ÚS nerozhodne dostatočne rýchlo, a tak bude zákon platiť aj pre najbližšie voľby. Verí však, že prezidentka zákon vráti a že sa podarí dosiahnuť pozastavenie zákona zo strany ÚS. Ten by totiž podľa Baránika mohol pozastaviť účinnosť zákona až do jeho finálneho rozhodnutia. Právna úprava by sa tak najbližších parlamentných volieb nedotýkala.

Smer, SNS a ĽSNS
Zdroj: SITA/Jana Birošová

"Osobne si myslím, že aj keď návrh nie je správny, nie je to protiústavné," povedal Matovič s tým, že podpora ĽSNS ku koaličnému zákonu ho neprekvapuje. Poukázal na to, že v minulosti ĽSNS podporila viaceré návrhy Smeru-SD. "Páni z vládnej koalície si myslia, že keď sa budú s ľuďmi hrať pred voľbami hru na slepú babu, potom im to vo voľbách záhadne vyjde," skonštatoval.

Baránika rovnako neprekvapilo, že návrh prešiel s podporou ĽSNS. Takýchto prípadov, keď ĽSNS pomohlo Smeru-SD pri schvaľovaní zákonov, bolo podľa neho viacero. "Vždy išlo o situácie, keď súčasný koaličný partner Smeru zlyhal pri hlasovaní a bol nahradený takpovediac nastávajúcim koaličným partnerom, za ktorého považujeme ĽSNS," povedal poslanec.

"Neverím tomu, že by tam dohoda medzi ĽSNS a Smerom-SD nebola," zdôraznil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Skonštatoval, že predsedu Smeru-SD Roberta Fica sa treba pýtať, či nie je pravda, že sa tajne stretával s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Pripomenul, že v pléne to tvrdil nezaradený poslanec Milan Špánik, ktorý vystúpil z ĽSNS. To, či novela skončí na ÚS posúdiť nevedel, je to však podľa neho možné.


Galéria

Ilustračné foto Ilustračné foto Peter Kresák Katarína Cséfalvayová

Nástroje k článku


ZDROJ: SITA, TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články