Lubyová vysvetľovala pred výborom pre školstvo čerpanie eurofondov: Kritika Gröhlinga a Remišovej | Topky.sk

°C

Pondelok, 18. november 2019. Meniny má Eugen, zajtra Alžbeta.

Lubyová vysvetľovala pred výborom pre školstvo čerpanie eurofondov: Kritika Gröhlinga a Remišovej

Martina Lubyová
Martina Lubyová
Zdroj: SITA/Jana Birošová
09.09.2019 15:05

BRATISLAVA – Ostrej kritike opozície dnes čelila ministerka školstva Martina Lubyová na parlamentnom výbore pre školstvo. Poslancov totiž informovala o čerpaní eurofondov vo svojom rezorte. Spôsob, pomalé tempo a rozsah čerpania jej vytýkala najmä podpredsedníčka výboru a nezaradená poslankyňa Veronika Remišová (kandidovala za OĽaNO) a poslanec za stranu Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling.


Podľa ministerky Martiny Lubyovej (nominantka SNS) rezort urobil opatrenia, aby čerpanie eurofondov zefektívnil, čím sa podľa nej celý proces v niektorých prípadoch spomalil. Podľa Remišovej peniaze nejdú na zmysluplné, malé katalógové projekty, ale na veľké národné projekty, pri ktorých je čerpanie európskych peňazí často iba formálne. Veľké projekty nazvala v tomto prípadne čiernou dierou, v ktorej miznú európske peniaze.

„Nie je pravda, že by sme museli vracať 100 mil. eur do Bruselu, nemuseli sme nikdy žiadne prostriedky vracať a už vôbec nie sto miliónov,“ uviedla v reakcii na kritiku Remišovej ministerka. „Pokiaľ pani poslankyňa mala na mysli, že sa nečerpalo toľko, koľko by sa teoreticky bolo mohlo, nejde o 100 miliónov, myslím, že v minulom roku išlo o 80 miliónov, pričom to nebolo len v rámci gescie ministerstva školstva,“ povedala šéfka rezortu. „Pokiaľ ide o urýchlenie čerpania, treba povedať, že absorbčná kapacita prijímateľov je pomerne nízka. Teraz sme vyhlásili výzvu na priemyselné strategické vývojové centrá a nakoniec sa nám prihlásili záujemcovia nie na 100 miliónov, ale iba na 40 miliónov eur. Ukazuje sa, že tie očakávania z čerpania sú nadhodnotené,“ tvrdí Lubyová. Ako povedala na margo vyhlasovania výziev, vyhlasujú „všetko, čo sa dá“. „Už teraz máme vyhlásených 93 percent z celej alokácie 2,2 miliardy, čiže zostáva nám už len sedem percent,“ povedala.

Martina Lubyová
Martina Lubyová
Zdroj: TASR - Martin Baumann

Ministerka nie je s čerpaním spokojná, argumentuje však, že po svojom nástupe musela stráviť celý rok tým, že na ministerstve odznova nastavovali „všetky procesy“. Narážala na eurofondový škandál, pre ktorý bol nútený v auguste 2017 odstúpiť jej predchodca Peter Plavčan (SNS). Európska komisia Lubyovej uznala, že nanovo nastavené pravidlá sú transparentné a správne. Výzva na čerpanie európskych peňazí bola po odstúpení Plavčana zablokovaná. „Výskumná agentúra s prijímateľmi rokuje o prípadnom odstupovaní od zmlúv, je to naozaj zablokované, neviem, ako sa to skoční, stále tam prebiehajú kontroly, šetrenia. Mnohí z prijímateľov odstúpili od zmlúv dobrovoľne a prehlásili sa do novej výzvy, ktorá bola vyhlásená v objeme 100 miliónov,“ vysvetlila ministerka.

Remišová argumenty Lubyovej neakceptuje

Remišová, ktorá sa po odchode z OĽaNO angažuje v mimoparlamentnej strane Andreja Kisku Za ľudí, argumenty Lubyovej neakceptuje. „Program výskum a inovácie, za ktorý zodpovedá ministerstvo školstva, má jedno z najnižších čerpaní zo všetkých operačných programov. Nižšie čerpanie má už len operačný program rybné hospodárstvo, ktoré tiež manažuje nominantka Slovenskej národnej strany,“ povedala Remišová. Na mysli mala ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú. „Je predposledný rok programového obdobia, rok 2019, na vyčerpanie máme ešte rok a rezort školstva vyčerpal 11 percent zo všetkých pridelených finančných prostriedkov,“ tvrdí Remišová. Suma, ktorú treba ešte vyčerpať, je 420 mil. eur.

Finančné prostriedky sa tak podľa nej budú čerpať na poslednú chvíľu, na nezmyslené projekty a s obrovskými chybami. To isté sa podľa poslankyne stalo aj v minulom programovom období, čo sa podľa jej vyjadrenia prejavilo aj na správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Slovensko patrí medzi krajiny s najviac nezrovnalosťami. „Zle čerpáme, čerpáme na nezmyselné projekty a celý proces čerpania eurofondov u nás na Slovensku zlyháva,“ zhrnula poslankyňa.

Veronika Remišová
Veronika Remišová
Zdroj: SITA/Jana Birošová

„Pani ministerka hovorila, že mali problém, pretože 600-miliónová eurofondová výzva bola pozastavená. Ja hovorím, vďakabohu, že bola pozastavená, pretože ináč by 600 miliónov eur, minimálne časť z tých peňazí, išla rôznym pochybným firmám, schránkovým firmám, firmám, ktoré sídlia v polorozpadnutých budovách,“ dodala Remišová. Teraz podľa nej treba dobiehať to, čo sa Plavčanovým škandálom zmeškalo, a preto by bolo potrebné podporiť zmysluplné veci. „Pani ministerka hovorila, že nie je záujem o tieto projekty. Nie je to pravda. Ak je dobre nastavený projekt, ak je užitočný pre školy, ak je to projekt, kde nie je veľká byrokracia, tak záujem škôl je obrovský,“ povedala. Podľa Remišovej by mal rezort podporovať takýto typ projektov, „nie obrovské mamutie projekty, ktoré slúžia štátnym organizáciám“.

Branislav Gröhling z SaS sa v kritike pridal k Remišovej. Ministerke tiež vytkol nedostatok informácií o čerpaní eurofondov, ktoré poslanci z ministerstva žiadajú.

Poslanci výboru pre školstvo sa zaoberali asistentmi učiteľa, ministerka súhlasí, že sú potrební

Asistenti učiteľa sú na školách potrební, zhodli sa na tom poslanci opozície aj koalície na dnešnom rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Súhlasila s nimi aj šéfka rezortu Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá na výbore predniesla správu o čerpaní eurofondov.

Poslanci diskutovali o tom, ako nastaviť systém, aby v školách asistenti nechýbali a aby tak podporili nielen integráciu, teda začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných škôl, ale aj skutočnú inklúziu, teda vzdelávanie zodpovedajúce ich špecifickým potrebám. Do diskusie sa zapojili opoziční poslanci Martin Poliačik (nezaradený), poslanec Branislav Gröhling (SaS), aj predseda výboru z koaličnej strany Smer-SD Ľubomír Petrák a podpredsedníčka výboru Eva Smolíková (SNS).

„Financovanie týchto špeciálnych potrieb je zabezpečené cez takzvané normatívy. To je to, čo vyplýva zo zákona, čo je povinné, a to všetkým školám poskytujeme. Toto normatívne financovanie zohľadňuje aj postihnutých žiakov - napríklad na bežného žiaka v bežnej triede, v bežnej škole máte 1 700 eur, na autistického žiaka, ktorého tam integrujete, máte normatív 13 000 eur, čiže zhruba sedemkrát vyšší. To znamená, že školy naozaj vedia čerpať oveľa vyššie finančné prostriedky na postihnutých žiakov,“ uviedla ministerka. Podľa nej niektoré školy takýchto žiakov do školy prijmú, normatív vyčerpajú, ale prostriedky nepoužijú na to, aby z nich bol hradený asistent učiteľa. „To už my nevieme ovplyvniť, nie je to možné až takto striktne účelovať,“ argumentovala šéfka rezortu.

„To financovanie asistentov je dobrovoľné, ak sú na to voľné zdroje. My sme od roku 2012, keď sa toto dobrovoľné financovanie objavilo, späťnásobili alokáciu na tento účel. V roku 2012 to bolo okolo päť mil. eur, teraz je to takmer 30 mil. eur. Každý rok sa zasadzujem o to, aby sa táto alokácia významne zvyšovala. V prvom roku som ju zvyšovala o osem mil., teraz sa nám už dostala do rozpočtu, tento rok sa nám ju podarilo zvýšiť o ďalšie štyri milióny. Zároveň sme otvorili výzvy v rámci europrojektov,“ informovala ministerka. „Výzva, ktorá je teraz otvorená, je 40 mil. eur s tým, že je ešte možné zvýšiť ju o ďalších 15 miliónov. Zo štátneho rozpočtu máme 30 miliónov a máme otvorenú výzvu na 55 miliónov,“ spresnila šéfka rezortu.

Podľa ministerky je teda prostriedkov na asistentov oveľa viac, než je ich reálna potreba, je však potrebné, aby sa školy aktivizovali a usilovali sa ich získať viacerými spôsobmi. Pokiaľ nevedia získať prostriedky cez normatív a dobrovoľné financovanie, mali by požiadať o peniaze v rámci žiadosti na europrojekt. Lubyová vraví, že spôsob podávania žiadostí maximálne zjednodušili. „Školy už ani nemusia písať projekt. Stačí, keď cez naše Metodicko-pedagogické centrum vyplnia na webe formuláre a tie peniaze môžu dostať,“ povedala.

Branislav Gröhling argumenty ministerky neakceptuje. „Po prvé, tí žiaci v školách naozaj sú, preto sa žiadosti zvyšujú, a treba sa tam pozrieť. Po druhé, je tam kontrola,“ povedal. Žiadosť o asistenta podľa neho posudzuje viacero inštitúcií, školy si nemôžu vymýšľať. „Sú to objektívne požiadavky a ministerstvo by ich malo reálne pokrývať. Podľa mňa by napríklad malo ministerstvo spraviť projekt z eurofondov za 50 mil. na tri roky. Myslím si, že Brusel by tento projekt schválil, lebo čo iné by schválil, ak nie pomoc takýmto deťom? To je jedna vec. A druhá, ak máme čísla aj z minulých rokov, tak ministerstvo sa malo posnažiť a vyčleniť financie, aby pokrylo kompletne všetky žiadosti,“ uviedol poslanec.

Nedostatok asistentov v školách kritizovala viackrát v minulosti opozícia, Slovenská komora učiteľov, aj združenie InkluKoalícia. Naposledy sa k téme kriticky vyjadrovali na začiatku školského roka. Ministerstvo v lete zožalo kritiku po tom, čo zverejnilo výšku prostriedkov vyčlenených na asistentov učiteľa.


Galéria

Martina Lubyová Martina Lubyová Veronika Remišová

Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články