OPAVA - V priebehu júna budeme môcť na neskorej večernej oblohe za súmraku nízko nad severozápadom pozorovať Venušu a Jupiter v tesnej uhlovej blízkosti. Ide o najjasnejšie planéty Slnečnej sústavy. Najbližšie k sebe sa budú javiť v utorok 9. júna, keď ich bude deliť len približne jeden a pol stupňa. Jún je zároveň mesiacom, počas ktorého sa za súmraku aj pred úsvitom môžu najmä nízko nad severným obzorom objavovať pozoruhodné nočné svietiace oblaky.
Júnová obloha prinesie mimoriadne atraktívne astronomické úkazy, ktoré budú viditeľné aj voľným okom. Ako vyplýva z tlačovej správy Fyzikálneho ústavu v Opave a fotografa a astronóma Petra Horálka, čaká nás jedno z najfotogenickejších „stretnutí“ planét za posledné roky.
Večerné „stretnutie“ najjasnejších planét
Planéty Jupiter a Venuša dominujú večernej oblohe už niekoľko týždňov. Sú viditeľné už za súmraku a pozorovať ich možno až do neskorých nočných hodín, keď zapadajú za severozápadným obzorom. K ich najtesnejšiemu uhlovému priblíženiu dôjde v utorok 9. júna 2026 vo večerných hodinách.
Na oblohe budú mať vzájomnú vzdialenosť len 1,5° (približne tri mesačné úplnky vedľa seba). Samotné maximum nastane ešte počas dňa o 14:35 SELČ, no aj po súmraku budú planéty stále veľmi blízko pri sebe. Navyše sa budú nachádzať pri tzv. „zlatej bráne ekliptiky“, takže zostanú nad obzorom pomerne dlho.
Vzácna konjunkcia v utorok 9. júna večer
Jasná dvojica sa objaví nad západným obzorom okolo 21:30 SELČ (čas sa môže líšiť o niekoľko minút podľa miesta pozorovania). Slabší Jupiter bude ležať južne — teda vľavo dole — od výrazne jasnejšej Venuše. Pri pohľade voľným okom budú veľmi nápadné a viditeľné aj z miest až do ich západu okolo 23:30 SELČ.
Planéty však nebudú na oblohe samy. Ako sa bude stmievať, nízko nad severozápadom sa objaví aj slabší Merkúr, ktorý zapadne približne okolo 23. hodiny. Severne od dvojice Jupiter–Venuša budú jasné hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blížencov. Východne od nich bude možné v triédri nájsť aj otvorenú hviezdokopu M44 (ľudovo „Jasličky“ alebo „Včelí úľ“). Pôjde o mimoriadne fotogenický pohľad, ktorý sa dá ľahko zachytiť aj smartfónom.
Keďže načasovanie konjunkcie pripadá na obdobie výskytu nočných svietiacich oblakov, nie je vylúčené, že sa v okolí tohto dátumu objavia aj NLC. Ďalšia večerná konjunkcia týchto dvoch planét nastane až 7. septembra 2029.
V ďalekohľade uvidíme „ovál“ Venuše a mesiace Jupitera
V menšom astronomickom ďalekohľade (priemer nad 10 cm) bude 9. júna možné sledovať Jupiter aj Venušu v jednom zornom poli. Venuša sa ukáže ako jasný belavý ovál s fázou podobnou Mesiacu medzi prvou štvrťou a splnom.
Jupiter bude viditeľný ako kotúč s atmosférickými pásmi a v jeho blízkosti sa v jednej línii objavia tri z jeho galileovských mesiacov — Európa, Io a Ganymedes. Štvrtý, Európa, sa bude pri pohľade väčšími teleskopmi premietať priamo pred planétu.
Ďalšia zaujímavá konštelácia 17. júna
O osem dní neskôr, v stredu 17. júna 2026, len štyri dni pred letným slnovratom, nastane ďalší pozoruhodný úkaz. Veľmi nízko nad severozápadným obzorom medzi 22. a 23. hodinou SELČ bude možné vidieť v takmer dokonalej priamke Merkúr, jasný Jupiter a výraznú Venušu. Pri Venuši sa navyše objaví tenký srp Mesiaca s popolavým svitom.
Vyhliadajte pozoruhodné nočné svietiace oblaky
Od začiatku júna približne do polovice júla sa v strednej Európe každoročne naskytá možnosť pozorovať nezvyčajný typ oblačnosti — nočné svietiace oblaky (NLC). Na rozdiel od bežných oblakov sa nachádzajú mimoriadne vysoko, približne 85 km nad zemským povrchom, a cez deň nie sú vôbec viditeľné. Pozorovateľné sú len za súmraku alebo úsvitu, keď ich osvetľuje Slnko nachádzajúce sa hlboko pod obzorom. Vynikajú ako belavé, striebristé či elektricky modré závoje nízko nad severným obzorom proti tmavej oblohe.
Najčastejšie sa objavujú v týždňoch okolo letného slnovratu, ktorý tento rok pripadá na 21. júna. Ak sú výrazné, dajú sa zachytiť aj fotoaparátom v smartfóne.
Bežné oblaky sa nachádzajú maximálne do výšky 15 km (pri búrkových výnimočne do 20 km), nočné svietiace oblaky až v mezosfére — teda okolo 85 km. Vznikajú len vtedy, keď je v tejto vrstve atmosféry stabilná teplota okolo –130 °C, čo nastáva práve okolo slnovratu.
Vplyv sopiek aj štartov rakiet
NLC vznikajú nabalovaním ľadových kryštálikov na prachové častice, ktoré v tejto výške zanechal meteorický prach, sopečné erupcie (napríklad materiál z erupcie sopky Tonga) alebo aj ľudská činnosť. Ľad sa vytvára najmä reakciou atmosférického kyslíka s vodíkom pod vplyvom slnečného žiarenia či fotochemickým rozpadom metánu.
V minulom roku sa špekulovalo, že ich výskyt môže súvisieť s nadmerným počtom štartov rakiet, najmä Falcon Heavy od SpaceX, no táto hypotéza zatiaľ potvrdená nebola. Isté však je, že ich výskyt súvisí aj s ľudskou priemyselnou činnosťou — NLC sa začali výrazne objavovať od roku 1885, teda počas priemyselnej revolúcie. Podľa nedávnych štúdií (napr. v Geophysical Research Letters) súvisí ich zvýšený výskyt aj s zrýchľujúcou sa zmenou klímy.
Kedy a kde ich hľadať a ako ich fotografovať
Nočné svietiace oblaky samy o sebe nesvietia — len rozptyľujú svetlo Slnka pod obzorom. Keďže ležia vo výške okolo 85 km, Slnko musí byť 6° až 16° pod obzorom. V našich zemepisných šírkach ich možno pozorovať:
- večer medzi 22:00 a polnocou,
- ráno medzi 2:00 a 4:00 SELČ,
- vždy nad severným obzorom (od SZ po SV).
Ich výskyt sa nedá predpovedať, preto je potrebné pravidelne sledovať severný obzor alebo webkamery orientované týmto smerom. Ak sa na kamerách objavia štruktúry pripomínajúce NLC, pozorovateľ má niekoľko desiatok minút na to, aby úkaz zachytil.
NLC sú fotograficky veľmi výrazné, keďže sa objavujú počas súmraku či úsvitu, keď je obloha ešte svetlá. Ak sú nízko nad obzorom, je vhodný svetelný objektív a statív. Pri rozsiahlych NLC často postačí aj smartfón v panoramatickom režime. Najkrajšie snímky vznikajú, keď sa oblaky komponujú s pozemskými objektmi — vodnou hladinou, mestskými pamiatkami či stromami.
Ďalšie vzácne úkazy v roku 2026
Konjunkcie jasných planét a nočné svietiace oblaky sú len časťou úkazov, ktoré bude možné v roku 2026 pozorovať. V lete nás čaká aj zatmenie Slnka, meteorický roj Perzeíd či zatmenie Mesiaca. Kompletný prehľad nájdete na webovej stránke.
