Most-Híd reaguje na úvahy Kresáka: Ak poslanec dospeje k finálnemu názoru, budú o ňom diskutovať | Topky.sk

Nedeľa, 20. október 2019. Meniny má Vendelín, zajtra Uršula.

Most-Híd reaguje na úvahy Kresáka: Ak poslanec dospeje k finálnemu názoru, budú o ňom diskutovať

Peter Kresák
Peter Kresák
Zdroj: TASR - Martin Baumann
17.07.2019 10:45

BRATISLAVA - Úvahy poslanca Petra Kresáka (Most-Híd) na Facebooku v tejto chvíli vníma strana Most-Híd ako súkromné uvažovanie poslanca a ústavného právnika, ktorý dôverne pozná Ústavu SR. Strana Most-Híd tak reagovala na jeho návrh na pozastavenie výhod bývalého prezidenta, ktorý by sa ujal nižšej ústavnej funkcie.


"Ak pán Kresák v tejto súvislosti dospeje k finálnemu názoru, najprv o ňom budeme diskutovať v strane. Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či by sme chceli iniciovať úpravu na legislatívnej úrovni. S tým, že zákonodarca nerátal so súčasným stavom, konkrétne s tým, že sa prezident vráti do aktívnej politiky, sa nedá nesúhlasiť," uviedla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.

Na možnosť pozastaviť výhody exprezidentom poukázal poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák. Podľa neho neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom uchádzať sa o niektorú ústavnú funkciu a získať ju. Preto bude podľa neho zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou, aj nižšou ústavnou funkciou, majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie. Svoj postoj vyjadril Kresák na sociálnej sieti. Bývalý prezident by mal poberať plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov z nižšej funkcie, ktorú získal po skončení v úrade hlavy štátu. Podľa Kresáka bude zrejme potrebné doplniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov začne vykonávať ďalšiu ústavnú funkciu.

Koaličný poslanec tvrdí, že je potrebné pripraviť právny poriadok Slovenskej republiky aj na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom Národnej rady SR, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom. "Ak by sa tak stalo, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov. Niektorých dokonca aj ústavných. Ak by bol napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR, mohol by sa ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom? Mal by mať právo na dvojnásobný poslanecký plat z verejných zdrojov (v zmysle zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca), či k dispozícii vozidlo s vodičom a popri poslaneckej kancelárii aj prezidentskú kanceláriu a všetko to financované z verejných zdrojov," pýta sa na Facebooku Kresák.

"Keďže ide o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, zákonodarca nepredpokladal, že prezident, ktorému sa skončí výkon funkcie, sa bude v budúcnosti uchádzať aj o niektorú z ´nižších´ ústavných funkcií. Tomu zodpovedá aj pôvodná koncepcia zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorá priznáva prezidentovi doživotne plat vo výške platu poslanca, a tiež aj na túto úpravu nadväzujúce protokolárne zvyklosti, napríklad doživotné oslovovanie pán prezident/pani prezidentka či rozhodnutie Úradu na ochranu ústavných činiteľov o doživotnom pridelení vozidla s vodičom," vysvetlil.

Rozdielne názory politických strán na návrh

Politické strany majú rozdielne názory na návrh právnej úpravy o pozastavení výhod bývalých prezidentov, ktorí by nastúpili do inej ústavnej funkcie. "Zastávame názor, že ak sa bývalý prezident rozhodne uchádzať sa o inú ústavnú funkciu, mal by poberať len výhody vyplývajúce z jednej funkcie. Takisto pokladáme za neférové voči ľuďom, aby bývalí ústavní činitelia využívali štátnu limuzínu alebo ochranku na svoju stranícku predvolebnú kampaň, prípadne na sťahovanie nábytku svojich blízkych osôb," uviedol hovorca hnutia OĽaNO Matúš Bystriansky.

O iniciatíve poslanca Mosta-Híd Petra Kresáka bude opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) premýšľať. Hnutie Sme rodina - Boris Kollár sa v súčasnosti týmto nezaoberá. "Ak bude v budúcnosti vyvinutá nejaká legislatíva v tomto smere, určite si ju preštudujeme a pozrieme sa na to. V tejto chvíli však nie je namieste to nijak bližšie komentovať," reakciu hnutia poskytla Michaela Jurcová z tlačového oddelenia.

Progresívne Slovensko uviedlo, že toto nie sú najväčšie problémy Slovenska. "Keď predložia poslanci konkrétnu úpravu zákona, potom sa ňou budeme zaoberať," dodali. Podľa podpredsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Milana Beluského strana súhlasí s tým, aby jeden človek nepoberal z verejných zdrojov viac platov. Slovenská národná strana sa vyjadrí ku konkrétnemu návrhu, keď bude prednesený na Koaličnej rade. Uviedla to hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová.


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články