Debata o regulácii médií vychádza z dynamiky spoločenských zmien, tvrdí Farkašovský | Topky.sk

°C

Pondelok, 11. november 2019. Meniny má Martin, Maroš, zajtra Svätopluk.

Debata o regulácii médií vychádza z dynamiky spoločenských zmien, tvrdí Farkašovský

Karol Farkašovský
Karol Farkašovský
Zdroj: TASR/Jakub Kotian
18.01.2019 13:45

BRATISLAVA – Iniciovanie diskusie a nové návrhy v oblasti regulácie médií sú reakciou na dynamiku zmien, ktorými spoločnosť prechádza a nevyhnutnosťou mediálneho prostredia sa týmto zmenám prispôsobovať.


V piatkovej panelovej diskusii, ktorá sa venovala návrhom zmien v tlačovom zákone a otázke regulácie médií, to uviedol poslanec Národnej rady SR a podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský (SNS). "Touto iniciatívou a apelom po širšej odbornej, ale i celospoločenskej diskusii chceme prispieť k vyváženosti vzťahu medzi novinármi a politikmi, ktorý v súčasnosti nie je vždy v rovnovážnom stave, najmä v etickej rovine,“ povedal Farkašovský v diskusii, ktorú zorganizovalo Centrum pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku (CenPress). Téma sa podľa neho odvíja aj od optiky, ktorou je podľa neho potrebné zdôrazniť elementárne poslanie novinára. „Tým je vecne správne a objektívne informovať,“ upozornil. 

Aj podľa druhého diskutujúceho, člena mediálneho výboru parlamentu  Miroslava Číža (Smer-SD) je základným rysom nových návrhov otvoriť debatu na tému regulácie médií a skúsiť riešiť problémy, ktoré sa v mediálnom prostredí vyskytujú. V tomto kontexte hovorí aj o navrhovanom znovuzavedení práva politikov na zverejnenie reakcie na články v médiách, ktoré sa dotkli ich cti, dôstojnosti alebo súkromia. "Ústava garantuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Nemožno z toho vylúčiť ani politikov, ani predsedov politických strán, pretože aj tí sa môžu stať obeťou dezinformačných atakov, ktoré toto ich základné právo porušujú," prízvukoval Číž.

Farkašovský pripustil, že otázkou do diskusie vo vnútri koalície bude aj návrh národniarov, ktorý sa týka práva na ospravedlnenie. "Ak sa ukáže, že médium svojím nekorektným tvrdením poškodilo dobré meno, dôstojnosť, integritu, poškodený nemá možnosť sa efektívne brániť. Môže podať žalobu, no súdny proces môže trvať niekoľko rokov,“ upozornil.

Podľa Číža je potrebné otvárať aj diskusiu o tom, ako by mala vyzerať etická regulácia zo strany samotných médií. "Tak ako máme napríklad advokátsku komoru, mohol by vzniknúť orgán, ktorý bude nielen brať vzniknuté problémy na vedomie, ale bude mať aj nástroje ich reálne riešiť,“ dodal.

Obaja zástupcovia mediálneho výboru parlamentu sa venovali aj možnej regulácii internetových diskusií. Číž pripustil citlivosť celej témy a logickú obavu o obmedzovanie slobody prejavu, upozornil však, že v tomto prostredí sa "jedna chránená hodnota dostáva do konfrontácie s inou chránenou hodnotou", akou je napríklad právo na zachovanie dobrej povesti a dobrého mena.

Vie si predstaviť, že diskusia na internetových fórach relevantných médií by nemala byť vedená anonymne. "Samotné noviny, samotné médium by malo požadovať diskutérov, aby na ich portáli nevystupovali anonymne," mieni. Farkašovský sa v tejto súvislosti pýta, aký zmysel má anonymná diskusia. “Ak chcem vyjadriť svoj názor, prečo by som sa mal skrývať za anonymný nick? Je potrebné zabezpečiť, aby anonymita neumožňovala porušovať práva iných,“ uviedol.

Inštitút práva na odpoveď pre verejných činiteľov na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu či dobrej povesti právnickej osoby navrhujú opäť obnoviť poslanci Smeru-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek novelizáciou tlačového zákona. Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu. Novela uvádza aj sankcie za neumožnenie naplniť toto právo.

Podľa predsedu SNS a predsedu parlamentu Andreja Danka by sa právo na odpoveď malo navyše vzťahovať aj na komentáre a glosy. Vyplýva to z vyjadrení Dankovho hovorcu Tomáša Kostelníka. V prípade komentárov by malo podľa jeho slov ísť o mediálne portály. "Nie o slobodné komentáre, ktoré sú na internete,“ doplnil hovorca.​


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články