Odmietnuť Mníchovskú dohodu by znamenalo vojnu ČSR s Hitlerom, myslí si historik | Topky.sk

Sobota, 15. december 2018. Meniny má Ivica, zajtra Albína.

Odmietnuť Mníchovskú dohodu by znamenalo vojnu ČSR s Hitlerom, myslí si historik

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: profimedia.sk
28.09.2018 10:10

BRATISLAVA – Ak by Československo odmietlo Mníchovskú dohodu, znamenalo by to vojnu s hitlerovským Nemeckom. Otázku, či ČSR mala dohodu odmietnuť a bojovať, sa podľa Jakuba Drábika z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, zrejme nikdy nepodarí zodpovedať.


„Takáto obrana by bezpochyby stmelila národ a posilnila národnú identitu. Československo by tým získalo národný mýtus hrdinského odporu voči okupácii. Stálo by to však nepredstaviteľné množstvo ľudských životov,“ vysvetlil Drábik. Odmietnutie Mníchovskej dohody by totiž podľa neho znamenalo vojnu s Nemeckom bez jediného spojenca. „Československé opevnenia neboli dokončené, no predovšetkým boli budované so zámerom zadržať nemeckú armádu do doby, než prídu na pomoc spojenci, nie so zámerom poraziť Nemecko a vyhrať vojnu,“ zdôrazňuje Drábik. Historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa tvrdí, že vojnu s ČSR chcel Hitler rozpútať za každú cenu. Splnil by sa tým podľa neho Hitlerovi sen o „malej vojne“. 

Dôvodov na odmietnutie pomoci mali západné mocnosti podľa Drábika hneď niekoľko. „Neboli ochotné bojovať, prevládal strach z vojny a v neposlednom rade hrala svoju úlohu i neschopnosť francúzskych a britských politických elít, nepripravených na takto vyhrotené situácie,“ vysvetľuje Drábik. ČSR mala vyspelé hospodárstvo, Drábik dodáva, že bola štvrtým najväčším vývozcom zbraní na svete. Okrem hospodárskeho významu a túžby ovládnuť strednú Európu mal podľa historika Hitler záujem o ČSR aj z ideologických pohnútok, pretože chcel zabezpečiť „životný priestor“ nemeckého národa na východe. 

Keďže československá vláda vyhodnotila situáciu ako beznádejnú, Mníchovskú dohodu prijala. Bezprostredne po podpise dohody muselo Československo odstúpiť Sudety, ale aj ďalšie územia bez nemeckej väčšiny. „Tesne pred polnocou 30. septembra československej vláde odovzdalo ultimátum i Poľsko, ktoré žiadalo časť Tešínska (o niečo neskôr potom časť Oravy, Spiša, Kysúc a Šariša). Vláda ČSR mu vyhovela. A nakoniec po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 nasledovala strata južných území Slovenska, časť východného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi v prospech Maďarska,“ vysvetľuje Drábik.

Ako dodáva Klubert, Československo prišlo o pohraničné opevnenia, 30 % územia, 34 % obyvateľstva a obrovské priemyselné kapacity. „Bolo prerušených viacero dôležitých ciest a železničných tratí. Nacisti začali okamžite po okupácii vyháňať zo Sudet Čechov a Židov. Vyše 300.000 českých obyvateľov, ktorí zostali v Sudetách, sa ocitli v postavení bezprávnej menšiny,“ dopĺňa Klubert. Na základe dohody pripadlo Nemecku aj územie dnešného sídliska Petržalka, v novembri 1938 došlo aj k odstúpeniu Devína. „Petržalku premenovali Nemci na Engerau a navštívil ju i Adolf Hitler, ktorý si z brehu Dunaja pozrel Bratislavu,“ uzatvára Drábik. 


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články