Desivá noc, ktorá zmenila dejiny: VIDEO Nacisti rozpútali peklo, pogrom obludných rozmerov | Topky.sk

Sobota, 15. december 2018. Meniny má Ivica, zajtra Albína.

Desivá noc, ktorá zmenila dejiny: VIDEO Nacisti rozpútali peklo, pogrom obludných rozmerov

Zničený židovský obchod po Krištáľovej noci.
Zničený židovský obchod po Krištáľovej noci.
Zdroj: profimedia.sk
09.11.2018 00:00

BERLÍN/PRAHA - Od nástupu Adolfa Hitlera do úradu spolkového kancelára v januári 1933 museli nemeckí Židia čeliť radu štátom zavedených diskriminačných opatrení aj občasným fyzickým útokom na seba a svoj majetok. Vyvrcholením nacistami vedenej antisemitskej kampane v predvojnovom Nemecku bola takzvaná Krištáľová noc, teda rozsiahly pogrom, ktorý v noci z 9. na 10. novembra 1938 postihol Židov prakticky na celom území Ríše.


Prasynovec Adolfa Hitlera prelomil dlhé mlčanie: Je fanúšik Merkelovej, tvrdý odkaz Trumpovi

Impulzom, ktorý v novembri 1938 rozpútal rozsiahle rasové násilie, bol atentát na nemeckého diplomata v Paríži Ernsta von Ratha. Sedemnásťročný židovský mladík Herschel Grynszpan ho 7. novembra 1938 vážne postrelil, aby sa tak pomstil za osud svojej rodiny, ktorá bola v rámci nariadenia nemeckej vlády vypovedaná na poľské hranice. Nacistická propaganda sa rozhodla využiť Grynszpanov čin vo svoj prospech. V nasledujúcich dňoch všetky nemecké noviny na čele s nacistickým denníkom Völkischer Beobachter publikovali na prvých stranách nenávistné antisemitské články.

Bundesarchiv Bild 146-1970-083-42, Magdeburg, zerstörtes jüdisches Geschäft.jpg
By Bundesarchiv, Bild 146-1970-083-42 / CC-BY-SA 3.0

Už v deň atentátu začali v severnom Hesensku prvé útoky na židovské objekty. Keď 9. novembra postrelený Rath zomrel, vyslovil minister propagandy Joseph Goebbels útočný prejav, v ktorom atentát interpretoval ako prejav židovského sprisahania proti nemeckému národu a vyzval verejnosť k odvete. Či išlo o Goebbelsovu vlastnú iniciatívu, alebo či minister konal na Hitlerov príkaz, nie je isté. Funkcionári SA a ďalších organizácií si reč každopádne vyložili ako stimul k začatiu pogromu.

Desivá noc, ktorá zmenila
Zdroj: Bundesarchiv

Násilné akcie sa rozhoreli okolo jedenástej večer. Naplno zúrili po celú noc, pričom v niektorých odľahlejších oblastiach skončili až 10. novembra popoludní. Okrem prakticky celého územia Nemecka zasiahol pogrom v menšej miere tiež nedlho predtým pripojené Rakúsko aj Nemeckom okupované bývalé české pohraničie.

Podľa črepov z rozbitých výkladov a okien dostala akcia takmer poetický názov Krištáľová noc. Realita však mala k poézii ďaleko. Podľa aktuálnych odhadov bolo zničených alebo poškodených vyše 1200 synagóg a židovských modlitební a zhruba 7500 obchodov. Priamo pri akcii bolo zabitých 91 osôb. Historici však upozorňujú, že pogrom mal aj rad nepriamych obetí, ako možno usudzovať podľa zvýšeného počtu samovrážd v novembri 1938.

Desivá noc, ktorá zmenila
Zdroj: Wikipedia

Dobová nemecká tlač násilnú akciu interpretovala ako spontánny prejav spravodlivo rozhorčeného ľudu. Rovnako sa k akcii stavala aj väčšina vrcholných predstaviteľov nacistického režimu. Druhý muž ríše Hermann Göring kritizoval pogrom ako "ekonomicky nezmyselné ničenie majetku".

Vrcholom nacistického cynizmu však bolo odsúdenie nemeckých Židov na zaplatenie kontribúcie za spôsobené škody vo výške jednej miliardy mariek. Okrem toho museli Židia upratať črepy z ulíc a zároveň im úrady zhabali poistky za zničený majetok.

Krištáľová noc je radom historikov považovaná za prelomovú udalosť vo vzťahu nacistického režimu voči Židom. "V prvej fáze bola nacistická politika voči Židom síce násilná, ale po roku 1935, okrem iného v súvislosti s pripravovanou olympiádou v Nemecku, úrady tieto prejavy potlačovali. To znamená, že Židia boli v Nemecku prenasledovaní, vylučovaní z hospodárstva, z úradov, ale neboli spravidla cieľom fyzických útokov. Zrazu prišla Krištáľová noc ako štátom organizovaný pogrom. Bolo to prvýkrát, keď fyzické násilie proti Židom preniklo do kruhov, ktoré boli doteraz považované za bezpečné, teda do súkromia a do miest modlitby a stretávania - do synagóg a škôl," napísal historik Michal Frankl.

Bezprostredne po pogrome zatkli okolo 30-tisíc Židov, z ktorých väčšina skončila v koncentračných táboroch. Nasledovala takzvaná arizácia majetku, teda štátom vykonávaná krádež, a sťahovanie Židov do get. Brána ku "konečnému riešeniu židovskej otázky" bola otvorená. Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených šesť miliónov Židov. Zahynuli dve tretiny európskej židovskej populácie.


Galéria

Zničený židovský obchod po

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK
VIDEO: YouTube/Holocaust Resource Center of Buffalo/Decades TV Network

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články