Piatok, 7. október 2022. Meniny má Eliška, Elisa, zajtra Brigita.

Kiska podpísal zachovanie 20-percentnej sadzby DPH

Ilustračné fotoGaléria fotiek (1)
Ilustračné foto

BRATISLAVA - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vo štvrtok podpísal novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa okrem iného zachováva sadzba dane na úrovni 20 % aj v prípade zlepšeného hospodárenia štátu.


Ako uviedol prezidentov hovorca Peter Petrus, daňová a odvodová politika sú kompetenciou vlády. Prezident však považuje rozhodnutie zachovať vyššiu sadzbu DPH zároveň s prioritou vlády znížiť odvodové zaťaženie ľudí s nižšími príjmami v prostredí stagnácie spotrebiteľských cien a stále vysokom počte ľudí bez práce a ľudí s nízkymi príjmami z vecného hľadiska za legitímne rozhodnutie.

Prezident však zároveň upozorňuje, že tak dôležité zmeny, ako je určovanie sadzby dane z pridanej hodnoty, by si zaslúžili širší priestor na diskusiu, ako tomu bolo v prípade tejto novely. Zachovanie sadzby sa totiž do návrhu dostalo jednoduchým poslaneckým pozmeňovákom.

“Prezident SR sa domnieva, že daňová a odvodová politika patrí k takej kategórii rozhodnutí, ktoré nie je vhodné robiť narýchlo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v Národnej rade SR, a že pri vážnych témach, rozhodnutiach a zmenách by mali politickí reprezentanti vytvoriť čo najväčší priestor na vecnú verejnú diskusiu,” uvádza sa v tlačovej správe. 

Daň z pridanej hodnoty podľa novely zákona tak ani v prípade zníženia deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu neklesne. Podľa spomínaného pozmeňujúceho návrhu z dielne poslancov vládneho Smeru-SD sa totiž opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 % na pôvodných 19 % v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu zo zákona vypustilo. 

Opatrenie o pôvodne dočasnom zvýšení sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 % sa do zákona o dani z pridanej hodnoty dostalo v roku 2010 po dohode koaličných strán vo vtedajšej vláde Ivety Radičovej. Malo to byť jedno z opatrení na konsolidáciu verejných financií. Zvýšená sadzba dane mala pritom platiť dovtedy, kým deficit verejných financií na Slovensku neklesne pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pokles schodku pod túto hranicu za rok 2013 aj potvrdil Eurostat vo svojej jarnej prognóze. Zníženie sadzby dane o 1 percentuálny bod by pre štátny rozpočet znamenalo výpadok príjmov v objeme približne 230 mil. eur. 

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty a zároveň aj ďalších noriem, v rámci ktorej poslanci za Smer-SD spomínaný pozmeňujúci návrh predložili, však obsahuje viacero ďalších zmien, napríklad aj v daňovom poriadku.

Súčasťou navrhovaných zmien je aj z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly umožnenie správcovi dane počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by mohol vrátiť preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. Práve príliš dlhé zadržiavanie vratiek dane z pridanej hodnoty pri daňových kontrolách bolo často terčom kritiky v minulých mesiacoch. 

Okrem toho sa má skrátiť aj obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty vedený v zozname subjektov, pri ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie. Kým podľa súčasných pravidiel sa z tohto zoznamu dostanú subjekty po odpadnutí dôvodov, pre ktoré boli na ne zaradení a zároveň neporušili stanovené pravidlá počas 12 mesiacov, po novom budú môcť byť zo zoznamov vymazané už po šiestich mesiacoch. 

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebratie európskej smernice týkajúcej sa miesta poskytovania služieb do slovenského právneho systému. Zmena má tak priniesť rozšírenie vecnej a personálnej pôsobnosti tzv. mini one-stop-shopov, ktoré v súčasnosti umožňujú zjednodušenie administratívy pri poskytovaní špecifických druhov služieb poskytovateľmi spoza hraníc Európskej únie. 

Po novom sa táto úprava bude okrem elektronických služieb spomínaných poskytovateľov uplatňovať aj na komunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Novinkou je aj to, že ju budú môcť využiť aj subjekty sídliace v Európskej únii, avšak poskytujúce uvedené služby v inom členskom štáte únie. Využívanie tejto úpravy nebude povinné, ale môže si ju subjekt zvoliť dobrovoľne. Výhodou je, že pri jej využití sa nebude musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských štátoch, kde sú jeho zákazníci a kde služby dodáva. Daň prizná a zaplatí iba v členskom štáte, kde sa pre využívanie tejto úpravy identifikuje. 

Pri používaní elektronickej registračnej pokladnice rezort financií umožňuje v rámci operatívnejšej registrácie pokladnice prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice ktorémukoľvek daňovému úradu. V súčasnosti tak totiž môže urobiť len miestne príslušný daňový úrad. Pokuty pri kontrolách pokladníc sa tiež budú môcť ukladať na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia a povinností sa má vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania. Časť uvedených zmien by mala nadobudnúť účinnosť v októbri tohto roka a časť od 1. januára 2015.

Prezident podpísal novelu zákona o bankách

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal novelu zákona o bankách, ktorou sa má najmä prebrať európska legislatíva z júna 2013 na zlepšenie fungovania finančných domov. Cieľom je zapracovať požiadavky na úverové inštitúcie a dohľad nad nimi, ako aj nad investičnými spoločnosťami. Zámerom zmien je zaviesť nové medzinárodné štandardy Basel III. do bankovej regulácie. Dôvodom je finančná kríza, ktorá odhalila nedostatky vo fungovaní bánk. Národná banka Slovenska zároveň získa väčšie kompetencie a pozmeňujúcimi návrhmi sa tiež schválili zmeny v rámci úverov na bývanie a informovanosti zo strany stavebných sporiteľní.

Právne predpisy Európskej únie sa zameriavajú aj na pravidlá pre správu a riadenie finančných domov, vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov. Tie by mali odrádzať finančné subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dôraz sa tiež kladie na obmedzenie nadmernej závislosti na externých ratingoch a na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme použitím kapitálových rezerv, resp. kapitálových vankúšov ako nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni. 

Národná banka Slovenska bude mať väčšie kompetencie pri dohľade nad finančnými subjektmi. Ak zistí rizikové nedostatky, mala by informovať európsky orgán dohľadu. Taktiež môže zvýšiť intenzitu dohliadok, môže si vyžiadať predloženie osobitných správ, môže aj podrobnejšie preskúmať plány banky. Povinnosťou centrálnej banky je vypracovávať každoročne plán dohliadok na mieste a na diaľku s ohľadom na výsledky stresového testovania bánk. 

Parlament bankovú novelu schválil aj s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi. Jedným z nich je aj návrh, že od budúceho roka budú mať mladí rodičia právo v rámci úveru na bývanie pri narodení dieťaťa znížiť si splátky na dva roky na polovicu. Poslanci tiež schválili napríklad aj zmeny pri informovaní zo strany stavebných sporiteľní. Tie ak budú poskytovať úvery, pri ktorých sa počas obdobia úveru mení úroková sadzba, budú musieť po novom informovať klientov v rovnakom rozsahu ako v prípade bánk, ktoré poskytujú hypotéky

Prezident podpísal nový zákon o sociálnej práci

Prezident SR Andrej Kiska podpísal vo štvrtok nový zákon o sociálnej práci. Zákon upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon, ako aj zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Sociálnu prácu budú môcť vykonávať len fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé. Sociálny pracovník bude môcť sociálnu prácu vykonávať aj ako samostatnú prax v profesii sociálny pracovník. Podmienkou však bude, aby mal povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. Takéto povolenie má vydávať novozriadená profesijná organizácia.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce sa má zriadiť od septembra budúceho roka. V prvých troch rokoch má finančné prostriedky na zriadenie komory poskytnúť ministerstvo práce a sociálnych vecí. "Ide o novovznikajúci subjekt, u ktorého nie je možné počítať s tým, že by v prvých troch rokoch existencie vedel zabezpečiť chod komory z vlastných zdrojov," tvrdí rezort.

V roku 2015 má ísť o sumu 50,5 tis. eur, v rokoch 2016 má štát poskytnúť 116,5 tis. eur a v roku 2017 ďalších 91,5 tis. eur. "Výdavky, ktoré si predmetný návrh zákona vyžiada v rokoch 2015 až 2017, nemá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v návrhu rozpočtu kapitoly na roky 2015 až 2017 zabezpečené," uvádza sa v doložke vplyvov zákona na verejné financie. 

Rezort práce a sociálnych vecí pôvodne navrhoval, aby bolo členstvo v profesijnej komore povinné pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú samostatnú prax sociálneho pracovníka. Na základe schváleného pozmeňujúceho návrhu od poslancov za stranu Smer-SD sa však povinné členstvo v komore pre tieto osoby vypustilo.



 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články