Nedeľa, 4. december 2022. Meniny má Barbora, Barbara, zajtra Oto.

OSOBNOSTI ODPORÚČAJÚ FILMY JEDNÉHO SVETA

Robert RothGaléria fotiek (1)
Robert Roth

BRATISLAVA - Na filmov festivale Jeden svet 2009 bude ťažké vidieť všetko. Osobnosti ako Robert Roth, Dorota Nvotová či Zuzana Wienk vám s výberom radi pomôžu. Čo by ste teda podľa nich nemali vynechať?


Barmský VJ je veľký film. Je veľký svojou témou, príbehom, prostotou rozprávania. Celý je natočený z ruky. Minikamerou. A v tom je jeho sila. O ľudskej a občianskej odvahe rozpráva bez pátosu a s presvedčivosťou, ktoré nemôžu vychádzať z ničoho iného, než zo skutočného presvedčenia a odhodlania dosiahnuť život v slobode. Barma VJ je naozaj veľký film. O veľkom zápase. Dá sa z neho dozvedieť veľa o sile slabých. Oplatí sa pozrieť si ho.

Robert Roth, herec

Bar na stanici Victoria je presne ten druh filmového dokumentu, pri ktorom si mnohí určite povedia: “Bože, tak toto poznám!” Alebo” bože, toľko takých poznám!”. Dvaja tridsiatnici sa flákajú po sídlisku a špekulujú, ako čo najrýchlejšie zarobiť. Sú nezamestnaní a žijú v malých bytovkách so svojimi rodičmi. Rozhodnú sa ísť po stopách svojich známych aj neznámych, ktorí po revolúcii odišli za lepším životom do Londýna. Ako hrdinovia opúšťajú svoje malé poľské mestečko, ale veľmi skoro prichádzajú na to, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Odporúčam, hlavne ak si potrebujete pripomenúť ako je doma fajn.

Lucia Siposová, herečka

Film Armáda v sárí pravdivo opisuje situáciu minulých rokov v Nepále. Očami žien, ktoré sú vo východnej spoločnosti považované za menejcenné, opisuje krutú realitu rokov, kedy maoisti rovnako ako kráľovská armáda bojujúca proti nim tyranizovali krajinu. Aby však bol obraz naozaj reálny, vyžaduje si tento film aj pokračovanie. Po voľbách, vo filme podaných ako happyend s otáznikom, situácia v krajine opäť nie je ružová. Maoisti nie sú tým, v čo naivní ľudia verili a skorumpovaný Kongres neposkytuje žiadnu alternatívu. Ešte chvíľu potrvá, kým si krajina vypestuje politikov, ktorí budú morálne zdatní túto krajinu viesť a ľudí, ktorí budú dostatočne vzdelaní na to, aby si takých politikov zvolili.

Dorota Nvotová, speváčka, herečka, cestovateľka

„With gas or without gas?“ – banálna otázka poľskej čašníčky: Akú minerálku si želáte (s bublinkami, alebo bez bublinek)? „My sme zvyknutí na „gas“- odpovedá sedemdesiatročný Danny Hanoch, ktorý prežil Osvienčim. Pizza v Osvienčime je morbídne a vtipné roadmovie, v ktorom otec ukazuje svojmu synovi a dcére cestu, ktorú ako dieťa počas vojny prešiel z rodného mestečka v Litve, cez koncentračné tábory až po miesto, kde končil pochod smrti. Starý pán plný životnej energie a čierneho humoru (najlepšie antisemitské vtipy rozprávajú Židia) sa snaží odovzdať svoje skúsenosti deťom. Je stále presvedčený, že sa im možno zíde, ak budú vedieť ako uniknúť pred esesákmi, ako sa v selekcii pridať na správnu stranu, ako prežiť… A jeho dospelé deti ho chápu, chcú mu spraviť radosť na jeho vysnívanom výlete, ale najradšej by z toho sveta plného koncentračných táborov utiekli. Lenže kam?

Peter Kerekes, dokumentarista

Film Listy prezidentovi je zaujímavou a autentickou sondou do dnešného Iránu. Desať miliónov prosebných listov, ktoré ľudia píšu, hádžu na prezidenta pri návštevách, či nosia do kancelárií, je akousi náhradou za nefungujúci štát. Pomocou listových epizód sa ukazuje aj pokrytectvo, nesloboda prejavu, fanatizmus, strach z kritického myslenia, slepé uctievanie idolov a rozdelenie spoločnosti na modernistický prúd, ktorý by mohol byť základom demokratizácie a tradicionalistickú, miestami až stredovekú spoločnosť.Film je každopádne poznaním a takú veľkú, nám kultúrne vzdialenú a „bohatú“ krajinu poznať treba.

Zuzana Wienk, riaditeľka Aliancie Fair Play


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články