WASHINGTON - Prípad únosu a vraždy syna legendárneho letca Charlesa Lindbergha patrí medzi najznámejšie kriminálne záhady minulého storočia. Takmer po sto rokoch sa objavila nádej, že moderná genetika by mohla odhaliť, či bol odsúdený vrah skutočne jediným páchateľom.
Príbeh ktorý kedysi šokoval Ameriku
V marci 1932 sledovali Spojené štáty udalosť, akú dovtedy nezažili. Z domu Charlesa Lindbergha, muža, ktorý sa preslávil prvým sólovým preletom cez Atlantik, zmizol jeho len 20-mesačný syn.
Neznámy páchateľ sa dostal do detskej izby na druhom poschodí pomocou podomácky vyrobeného rebríka. Po únose nasledovali listy s požiadavkami na výkupné a celé Spojené štáty žili nádejou, že sa dieťa podarí nájsť živé. Nestalo sa tak.
O desať týždňov neskôr objavili telo malého Charlesa pri ceste neďaleko rodinného sídla v New Jersey. Prípad sa okamžite zapísal do dejín ako „zločin storočia“ a podľa slávneho novinára H. L. Menckena išlo o „najväčší príbeh od čias zmŕtvychvstania“.
Muž na elektrickom kresle nikdy nepriznal vinu
Vyšetrovanie napokon priviedlo políciu k nemeckému prisťahovalcovi Brunovi Richardovi Hauptmannovi. Prokuratúra tvrdila, že časť výkupného sa dostala do jeho rúk a že drevo použité na výrobu rebríka zodpovedalo materiálu nájdenému v jeho dome. Hauptmann bol odsúdený na smrť a v roku 1936 popravený na elektrickom kresle.
Ani v posledných chvíľach života však nepriznal, že by sa na únose alebo vražde podieľal.
Pochybnosti nezmizli ani po desaťročiach
Práve preto sa prípad nikdy definitívne neuzavrel v očiach verejnosti. Hoci len málokto dnes spochybňuje, že Hauptmann mal s únosom niečo spoločné, dodnes nie je jasné, či konal sám. Vyšetrovateľov aj historikov dlhé roky zaujíma záhadná postava prezývaná „John z cintorína“. Takto médiá označili muža, ktorý prevzal výkupné prostredníctvom sprostredkovateľa na cintoríne v Bronxe.
Problém spočíva v tom, že jeho opis nezodpovedal vzhľadu Hauptmanna.
Lekár John Condon, ktorý peniaze únoscovi osobne odovzdal, navyše opakovane tvrdil, že muž, ktorého stretol, nebol odsúdený Nemec. Dokonca aj niektorí ľudia zapojení do vyšetrovania mali podľa historických dokumentov pochybnosti, že by celý zločin zorganizoval jediný človek.
Vedci chcú preskúmať listy od únoscu
Ako píše The Guardian, skupina historikov, odborníkov a výskumníkov sa teraz snaží prinútiť úrady v New Jersey sprístupniť dôkazy uložené v policajnom archíve. V centre pozornosti sa ocitli obálky a listy s požiadavkami na výkupné. Odborníci predpokladajú, že na známkach a lepidle použitom na zalepenie obálok sa môžu dodnes nachádzať stopy slín. Práve tie by mohli obsahovať genetický materiál ľudí, ktorí listy pripravovali alebo odosielali.
Archív ukrýva štvrť milióna dôkazov
V policajnom múzeu v New Jersey sa nachádza viac než štvrť milióna dokumentov, fotografií a ďalších predmetov súvisiacich s prípadom. Archív bol verejnosti sprístupnený už pred viac ako štyridsiatimi rokmi, no v poslednom období bol uzavretý práve pre spory okolo genetického testovania.
Štátna polícia argumentuje obavou z poškodenia historických dokumentov. Zástancovia testovania však tvrdia, že moderné metódy dokážu pracovať s materiálom bez toho, aby ho zničili.
DNA z egyptských múmií dáva nádej
Forenzná antropologička Angelique Corthalsová, ktorá podporuje sprístupnenie dôkazov, patrí medzi odborníkov presvedčených, že získanie DNA je reálne. Pripomenula, že súčasná veda dokáže analyzovať extrémne malé množstvá genetického materiálu a oddeľovať pôvodnú DNA od neskoršej kontaminácie.
Podobné technológie už vedcom umožnili získať genetické informácie z egyptských múmií, rekonštruovať genóm neandertálcov či identifikovať neslávne známeho sériového vraha prezývaného Golden State Killer.
Viac než len starý kriminálny prípad
Význam prípadu nespočíva iba v samotnom zločine. Únos Lindberghovho syna zásadne ovplyvnil americké zákony. Po tragédii sa únos stal federálnym trestným činom a výrazne sa rozšírili právomoci FBI pri vyšetrovaní podobných prípadov. Prípad zároveň prispel k obmedzeniu fotografovania počas súdnych procesov.
Odpoveď po takmer storočí?
Ak sa vedcom podarí získať použiteľnú DNA, výsledky môžu potvrdiť doterajšie závery alebo naopak odhaliť, že za únosom stáli ďalší doteraz neznámi spolupáchatelia. Môžu tiež definitívne pochovať mnohé konšpiračné teórie, ktoré sa okolo prípadu šíria celé desaťročia.
Po 93 rokoch tak stále existuje šanca, že jedna z najväčších kriminálnych záhad amerických dejín ešte nepovedala posledné slovo.
