BRATISLAVA - Kamil Šaško nepotreboval veľa času na rozhodnutie stať sa ministrom zdravotníctva. Vo veľmi krátkom čase urobil intuitívne rozhodnutie, ktoré ho priviedlo k jednému z najnáročnejších rezortov. Náročnosť otcovstva však vníma ináč - a sám sebe vystavuje tú najlepšiu známku.
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško na rozhodovanie, či prijme ministerskú stoličku, veľa času nemal. „Bolo to zo dňa na deň, bolo to veľmi intuitívne rozhodnutie,“ priznal a dodal, že na ministerstve hospodárstva, kde predtým pracoval, sa toho veľa naučil „Ja som mal veľmi dobrú školu... a moja rodina tak ako vždy, ma podporila... aj keď nechápali prečo do toho idem, rezort zdravotníctva je jeden z najťažších, ale priznám sa, že ja som ani na sekundu nerozmýšľal týmto smerom,“ povedal pre Topky.sk.
„Ja mám mimoriadne tolerantnú manželku, možno aj preto, že samá má pomerne vysokú funkciu... my si nemusíme nič hovoriť, ona rozumie tomu pracovnému nákladu aj náladám, ktoré s tým súvisia,“ chváli skutočnosť, že sa vždy o ňu môže oprieť. Má šťastie nielen na svoju fungujúcu rodinu, ale aj skvelú širšiu rodinu. „My sa stretávame pravidelne, ja si na tom veľmi zakladám, tá rodina je základ, to je priestor, kde sa cítim bezpečne. Ľuida okolo mňa nemajú žiadny probkém povedať mi kritiku a to ma stále udržiava pri zemi,“ vraví s tým, že si veľmi váži to, čo v živote má a dodáva: „Základ je dôvera.“ A samozrejme, základom je aj ich 5-ročný syn. „Náš ultimátny cieľ je, aby bol Maťko v pohode.“
„Chcem si o sebe myslieť, že jednotku s hviezdičkou, môj syn je pre mňa všetko, absolútne všetko,“ povedal ovládaný emóciami. „Všetkou energiou sa mu snažím venovať každý deň, aj keď už možno nemám žiadnu energiu, ale veľmi mi záleží, aby môj syn to nikdy na mne nevidel... Veľmi si zakladám na tom, že každé jedno ráno ho ja musím odviezť do škôlky, to je moja vec,“ hovorí s tým, že podobný rituál platí aj večer, kedy ho treba okúpať a uspať. Vtedy neberie telefóny a venuje sa rodine.
A keď sme už ri tom známkovaní, padla aj otázka, ktorému ministrovi by dal Šaško jednotku a ktorému päťku. Aj keď sa vyhol známkovaniu, padli nejaké mená, ale podstatné je: „Mňa život naučil nesúdiť, nehodnotiť, neriešiť iných ľudí, sústrediť sa sám na seba, aby som bol najlepšou verziou mňa... aby som nemusel sám pred sebou zatvárať oči,“ povedal druhý najmladší minister vo vláde.
Ďalej sme sa zhovárali aj o zdravotníctve, ktorého prostredie pozná odmalička aj vďaka tomu, že pochádza z lekárskej rodiny. Mama je pediatrička, otec, brat, švagriná, svokor i svokra sú tiež lekári. Je teda zrejmé, že v čakárni u lekára pravdepodobne nikdy nečakal, je však presvedčený, že úroveň nášho zdravotníctva má svetové parametre. A má s čím porovnať, keďže dlhé roky žil a využíval služby lekárov aj v mnohých zahraničných krajinách. „Ten systém sa posúva dopredu, možno nie tak rýchlo, ako by sme si to všetci predstavovali,“ zhodnotil s tým, že systémové zmeny sa musia pretaviť do praxe. A na záver ešte želanie pre všetkých Slovákov...
