Po odchode do Česka prišla facka! Hrycová priznala sklamanie zo Slovenska: Takto to predsa nemá byť...

Wanda Adamík Hrycová sa s rodinou presťahovala do Prahy najmä pre pracovné povinnosti. Keďže veľká časť jej profesionálneho života sa odohrávala v Česku, rozhodnutie zostať tam dlhodobo dávalo zmysel aj z rodinného hľadiska. Sama však priznala, že život za hranicami jej priniesol nečakaný pohľad na fungovanie štátu.

Každodenné situácie, ktoré by možno mnohí ľudia ani nevnímali, jej vraj ukazujú, aký rozdiel môže byť medzi dvoma krajinami, ktoré od seba delí iba niekoľko kilometrov. „Zatiaľ sa mi nestalo, aby niekto bol zamračený, zdutý, aby bolo nemáme, nevieme, nedá sa...“ opísala v rozhovore pre Denník N svoje dojmy. Podľa nej nejde o jednu konkrétnu skúsenosť, ale o celkový pocit z fungovania systému. „Funguje tam zdravotníctvo, funguje tam školstvo, fungujú tam sociálne veci,“ uviedla.

Ako mama troch detí si veľmi všíma najmä oblasti, ktoré sa dotýkajú rodín. Veľkým prekvapením pre ňu bola zdravotná starostlivosť. „Ja som nezaplatila jednu korunu českú za celý rok za lekára, ani za žiadne potvrdenia,“ povedala s tým, že rozdiel pocítila aj pri zubnej starostlivosti. „Boli sme u zubára. Mám tri deti, takže ja presne viem, čo znamená preventívna prehliadka u nás. Vždy nad tým rozmýšľam, že koľko ľudí si môže dovoliť chodiť k zubárovi, pretože to na Slovensku naozaj nie je sranda.“

Po skúsenosti v Prahe zostala prekvapená. „Bola som s troma deťmi a so sebou na preventívnej prehliadke. Všetkým nám robili panoramatické RTG snímky, plus ešte taký malý na oboch stranách a ešte do toho dentálnu hygienu a nezaplatila som jednu korunu, pretože všetko to hradí poisťovňa,“ uviedla. Podobne ju zaskočilo aj školstvo. Keď jej dieťa išlo na výmenný pobyt do Talianska, čakala, že rodina bude musieť zaplatiť aspoň časť nákladov. „Tak bol týždeň v Trento so školou. Išli autobusom a ja sa pýtam, čo ma to bude stáť, lebo predpokladám, že niečo za to zaplatiť musím. Ani korunu.“ Keď sa pýtala, kto náklady pokryl, odpoveď ju prekvapila. „Oni hovoria, že Praha 1 to zaplatí. Tam sú tie mechanizmy nastavené na to, aby tie decká mali možnosti.“

Práve takéto momenty v nej podľa vlastných slov vyvolávajú čoraz väčšiu frustráciu zo situácie na Slovensku. „Každý deň, každý týždeň príde ten moment, kedy si poviem, že okej, a vysvetli mi, že prečo, keď dane, zdravotné odvody, sociálne odvody a DPH sú v Česku nižšie ako na Slovensku, tak prečo, keď dám tomu štátu menej ako na Slovensku, prečo ten štát tam mi dáva viac ako na Slovensku.“ Hrycová priznala, že po presťahovaní sa jej pohľad na Slovensko výrazne zmenil. „Pravda je taká, že som každým dňom viac a viac nahnevaná na tú situáciu, aká je na Slovensku,“ povedala otvorene.

Najviac ju podľa vlastných slov trápi, že ľudia si zvykli na stav, ktorý by podľa nej nemal byť normálny.„Keď vidím, ako sa to dá, tak mi je len hrozne smutno z toho, že tu ako keby nebola spoločenská objednávka potom. Ako keby si tu ľudia zvykli na to, že ani nevedia, že takto to nemá byť. Že ani nevedia, že sa to dá.“ Podľa producentky by pritom mnohé veci mali byť prirodzenou súčasťou fungujúceho štátu. „Toto sú veci, o ktoré by sa mal starať štát, ktoré by mal platiť štát. A my len vyťahujeme z peňaženiek peniaze a sme ochotní stále viac a viac platiť a vlastne už to považujeme za normálne.“

Hoci jej presťahovanie súviselo najmä s pracovnými dôvodmi, život v Prahe jej priniesol porovnanie, ktorému sa dnes už nedokáže vyhnúť. A práve to je pre ňu najťažšie – vidieť, že zmena nemusí byť otázkou vzdialenosti, ale fungovania systému.