BRATISLAVA - Kým mnohí pri príležitosti Dňa otcov zdieľali slová vďaky a rodinné spomienky, Michaela Králiková otvorila bolestivú kapitolu svojho života. Bývalá účastníčka MasterChefa prehovorila o násilí, strachu a sklamaní, ktoré zažívala zo strany svojho otca.
Včerajší deň patril všetkým otcom. V mnohých krajinách sa slávil Deň otcov a sociálne siete zaplavili fotografie, rodinné momenty, dojímavé spomienky či verejné poďakovania mužom, ktorí zohrali dôležitú úlohu v živote svojich detí. Kým mnohí známi aj neznámi ľudia zdieľali príbehy plné lásky, podpory a vďaky, našli sa aj takí, pre ktorých tento sviatok nebol dôvodom na oslavu. Medzi nich patrí aj Michaela Králiková, ktorú diváci poznajú z televíznej relácie MasterChef.
Namiesto tradičného poďakovania sa rozhodla otvorene prehovoriť o bolestivej minulosti a vzťahu so svojím otcom. Na sociálnej sieti zverejnila úprimné vyznanie, v ktorom opísala traumatické zážitky z detstva. „Nemám mu za čo poďakovať. Mať otca neznamená byť povinný si ho vážiť, tolerovať jeho správanie a poďakovať mu. Môj otec pil, bil, rozkopal nám dvere, keď ma chcel uniesť, smial sa mi, že som koktavá Mica, vrieskal, že nás vystrieľa “vy k*rvy luteránske” (bol policajt - mal zbraň),” zdieľala svoje desivé zážitky.
Vo svojom príspevku sa vrátila aj k pocitom malej dcéry, ktorá napriek všetkému túžila po prijatí a uznaní zo strany rodiča. Priznala, že dlhé roky sa snažila získať jeho pozornosť a pochvalu, no nikdy sa jej nedostala. „Volala som ho “tatino”. Dnes to nechápem. Tak pekné jemné a láskyplné slovo, pre človeka, ktorý mi tak ublížil. Vždy som sa mu chcela zapáčiť, aby ma pochválil, aby povedal, že je na mňa pyšný. Nikdy nebol. Už je “iba otec”,” pokračovala. Králiková zároveň upozornila na to, že rodičovstvo samo o sebe podľa nej automaticky nezaručuje rešpekt či obdiv.
Zdôraznila, že existujú aj prípady, keď je potrebné nastaviť hranice a pomenovať veci pravým menom, hoci ide o najbližších členov rodiny. „Bohužiaľ, takých je na svete veľa. Už sa nehnevám ani necítim nenávisť, je mi to len ľúto. Je mi ľúto tej malej Mišky, ktorá vtedy potrebovala niekoho, kto jej dá bezpečie a ochranu. Otec, namiesto toho si bol pre mňa strachom a ohrozením bezpečia…” vyjadrila sa.
Vo svojom vyjadrení sa dotkla aj generačného prenosu traumy a bolesti. Napriek všetkému sa snaží pozerať na svojho otca s určitým pochopením, no zároveň jasne odmieta ospravedlňovať jeho správanie. „Viem, že otec sám to nemal ľahké a vidím ho ako zraneného človeka, ktorý šíril svoju bolesť ďalej. To ho ale neospravedlňuje. Ani vlastnej mame nebol na pohrebe, lebo bol v liehu. Áno, tak ho to bolelo. Ale liečenie je naša zodpovednosť,” uviedla. Na záver vysvetlila, že svoj príspevok venovala všetkým ľuďom, ktorí počas života počúvali, že sa „patrí“ poďakovať rodičom bez ohľadu na okolnosti.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
