BRATISLAVA - Slovensko sa rozdelilo! Zatiaľ čo úprava slovenskej hymny od Oskara Rózsu fanúšikov nezaujala a vyvolala kritiku, kapela Hrdza s filmovou piesňou k Štúrovi rozprúdila emócie. Fanúšikovia ju oslavujú ako skutočnú novú hymnu, ktorá vzdáva hold histórii, tradíciám a Slovenskému národu.
Kapela Hrdza totiž nahrala titulnú pieseň k filmu Štúr, ktorá stojí na melódii „Nad Tatrou sa blýska“, ale s úplne novým textom od režisérky filmu Mariany Čengel Solčanskej. Fanúšikovia sú nadšení a porovnávajú ju s nedávnou úpravou hymny od Oskara Rózsu, ktorá verejnosť po svojom zverejnení príliš nezaujala. Rózsova verzia pritom stála štát 20 000 €, no reakcie fanúšikov boli rezervované.
„Titulná skladba k filmu Štúr je autorskou interpretáciou pôvodnej ľudovej piesne Kopala studienku. Táto pieseň je so Štúrom bytostne spojená. Napísala som nové slová, ktoré vstupujú do dialógu s pôvodnou ľudovou piesňou aj s hymnickým rozmerom, vzdávajú hold ľudovej piesni aj hymne ako symbolu štátnosti. Titulná skladba tak potvrdzuje svedectvom o tom, ako sa z umeleckého prejavu môže stať dejinný čin,“ vysvetľuje Mariana Čengel Solčanská.
Pod videom s piesňou sa okamžite začali objavovať obdivné komentáre. „Prekrásna pieseň. Slovensko naše, nech hromy a blesky bijú za náš národ s jedinečnou kultúrou, tradíciami a nádhernou prírodou,“ píšu, ďalší dodávajú: „Pravdivé a mimoriadne aktuálne slová v texte piesne vzhľadom na dnešné časy.“ Objavujú sa aj priame porovnania s Rózsom: „Aj bez fujary lepšia verzia ako hymna od Rózsa,“ alebo „Konečne poriadna nová verzia hymny“ a „TOTO je nová verzia slovenskej hymny, a nie ten paškvil s fujarou na konci. Sila, krása, slzy v očiach.“
Oskar Rózsa svoju úpravu pred pár mesiacmi predstavil, no fanúšikovia ju prijali skôr rezervovane. Naproti tomu Hrdza a Mariana Čengel Solčanská spojili históriu, film a modernú hudbu, a výsledok je autentický, emotívny a podľa komentujúcich skutočne slovenský. História hymny je pritom fascinujúca. „Nad Tatrou sa blýska“ vznikla v roku 1844 ako protestná pieseň Janka Matúšku na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku, po suspendovaní Ľudovíta Štúra. Prvé dve slohy sa stali štátnou hymnou Slovenska v roku 1993 a dnes melódia ožíva v novom umeleckom šate, tentoraz so slovenskou dušou, ktorú fanúšikovia prijali s nadšením. A zatiaľ čo Rózsova verzia ostáva spomienkou na kontroverziu a vysoký honorár, ktorý verejnosť stále kritizuje, kapela Hrdza žne za svoju verziu obdiv.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
