OHROBEC - Zomrel protagonista dokumentu Radšej zošalieť v divočine, ktorý v sobotu získal hlavnú cenu na filmovom festivale v Karlových Varoch – František Klišík. Jeho úmrtie pre Český rozhlas potvrdil Aleš Palán, autor predlohy k filmu. Podľa portálu iDnes.cz sa Klišík utopil v rybníku v Ohrobci pri Prahe.
Utopenca našli v nedeľu ráno v rybníku okoloidúci. „O 8:30 sme prijali oznámenie o náleze mŕtveho muža vo vode,“ potvrdila policajná hovorkyňa Michaela Richterová. Na mieste zasahovali policajní potápači, ako aj hasiči a záchranári. Zatiaľ nie je jasné, či sa muž dostal do vody napríklad nešťastnou náhodou – polícia preveruje všetky okolnosti.
Policajná hovorkyňa uviedla, že utopený muž bol ročník 1963. Polícia jeho totožnosť pozná, ale zverejňovať ju nebude. Podľa zdroja iDnes.cz však ide o Františka Klišíka, protagonistu dokumentu Radšej zošalieť v divočine. Film v sobotu vyhral hlavnú cenu v hlavnej súťaži karlovarského filmového festivalu.
Dokument zachytáva dvoch večne sa dohadujúcich bratov-dvojičky, Ondřeja a Františka Klišíkovcov, ktorí žijú výstredným spôsobom na schátralom statku mimo civilizácie. Obaja bratia sa pred pár dňami zúčastnili uvedenia filmu na festivale. Víťazný film je voľnou adaptáciou rovnomennej populárnej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka.
Práve známy fotograf Jan Šibík komentoval správu o Klišíkovom úmrtí v príspevku na sociálnych sieťach: „Nemôžem tomu uveriť. Šialená správa. Zomrel Franta Klišík. Včera som mal obrovskú radosť, že vyhrali hlavnú cenu vo Varoch, a dnes je už len brat,“ napísal Šibík. O Klišíkovom úmrtí informoval aj Český rozhlas s odvolaním sa na autora knižnej predlohy filmu Aleša Palána.
Podľa databázy organizácie Paměť národa sa František Klišík narodil 3. mája 1963 v Prachaticiach. Jeho rodičia boli Slováci z Rumunska, ktorí vyrastali v Sedmohradsku a do Československa sa prisťahovali počas povojnového osídľovania pohraničia po vyhnaní Nemcov. Stögrova Huť sa po ich odchode stala osadou s niekoľkými domami, kde žije len pár stálych obyvateľov. František Klišík sa, rovnako ako jeho brat Ondřej, vyučil za murára a po vojenčine odišiel pracovať do panelárne na pražskom Záhradnom Meste.
V Prahe žil v komunite „máničiek“, spoznal autorov disentu, filozofa Jana Patočku, spisovateľa Egona Bondyho, aj kapelu The Plastic People of the Universe. Na Šumavu sa vrátil v roku 1987 a koncom 80. rokov bol aktívny v disidentskom Hnutí za občiansku slobodu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 pomáhal zakladať Občianske fóra v mestách a dedinách regiónu, no politiku čoskoro opustil. Sám uviedol, že so siedmimi triedami základnej školy sa necítil byť vhodný na verejnú funkciu. V Stögrovej Huti potom spolu s bratom občas organizovali koncerty a výstavy.
